Zvláštny deň. Ako som sa odpojila, už zasa sa zvyšuje tlak na mňa, nech s tým prestanem… ale ja sa len snažím zistiť, čo z toho všetkého je len moja chorá hlava a čo je mimo mojej chorej hlavy. Konečne som v stave, kedy som schopná uniesť aj zistenie, že všetko to je len moja chorá hlava. Tak ešte pár dní budem sedieť a čakať, čo z toho vylezie. Včera mi Gabriel odmietol diktovať prechod na ďalší týždeň s tým, že mi ho možno povie cez víkend – a ak nebude chcieť, tak ho spravím sama, bez neho. Je to jedno.

Vďačná za reakciu jednej čitateľky. V utorok mi písala, že dostala moje knižky, dnes mi napísala, že už ich má takmer dočítané a páčia sa jej… 🙂 Toto sú okamihy, ktoré mi padnú nesmierne dobre.

Dnes sa objavil aj druhý z článkov, čo som robila, a aj tam niekto napísal, že sa mu to páči. Tiež mi to padlo dobre. Na rozdiel od tých knižiek viem, že tie články písala len moja hlava. 🙂 Nie že by na tom záležalo. Ale niekedy aspoň na chvíľku záleží.

Vďačná za návštevu kámošky, ktorú som pár rokov nevidela. Príjemne sme skecli, ukázala mi svoje kamienky a uvedomila som si, ako strašne som už vypadla z praxe určovania, čo je čo… Nevadí. Dá sa to obnoviť. Keď som to zvládla raz, zvládnem to znova. 🙂

A vďačná za Ňusíka, ktorý sa dnes šiel zblázniť, ako sa šmajchlil. Návšteva ho trochu vyplašila a keď zistil, že sa nič hrozné neudialo (=nebol to veterinár Jožko 😉 ), tak predvádzal kožúšok, obhrýzal mi prsty a vliezol mi do taniera s večerou… Trochu sa domestikuje. Musím mu niekde vytvoriť kút, ktorý by bol len “jeho”.

Vďačná za kožúšky, ktoré dnes dostali mlsinku a predvádzali pred návštevou, ako vedia pekne žerky. A vďačná za darček, čo dostala blondínečka – za šalátovú uhorku. 😀 Bude uhorkový šalát! Mňam!

Trochu som otrasená reťazou udičiek, ktoré prichádzajú a ja neviem určiť pôvodcu – ich alebo mňa. Jedna známa, s ktorou si ani nepíšeme, mi napríklad dnes z ničoho-nič poslala pesničku Gabriel. Zatiaľ nič, čo vyzerá ako udička, nemienim za udičku považovať. Chcem vedieť, nakoľko som silná aj sama. Obávam sa, že silnejšia ako treba.

🙂 Hehe, už dávno som nemala takúto krízu identity. Nevadí. Minulé krízy som prežívala na plné pecky; rozhodla som sa, že túto jednu budem len pozorovať.