Vonku práve spievajú drozdy. 🙂 Ide jar. 🙂 Vďačná za to, že sa život obracia zasa do obdobia rozvoja, pretože na menej sa už momentálne stiahnuť nedokážem. 🙂
Zdá sa, že príkoria z minulého dňa pokračujú – a zdá sa, že naozaj reagujem menej emotívne. Vďačná za to, aj keď neviem, ako (sme) to dosiahli. Mňa už fakt nebavilo dostávať záchvat besnoty pri každej maličkosti. Besnota je namáhavá. A potom si prichodíte ako idiot. Nie, že by na tom záležalo… ale kto si už len rád prichodí ako idiot?
😀 Tie drozdy sú úžasné.
No, takže dnes som zistila, že sa môj počítač sám od seba zapína. Nikdy sa nedostane ďalej než po prihlasovaciu obrazovku, ale aj tak – dodnes som si myslela, že som debko a neviem ho ani poriadne vypnúť, ale dnes som ho vypínala “natvrdo” a keď som sa k nemu vrátila, znova bežal. Sám. V zatvorenej miestnosti.
Potom som šla na záchod a ako v tej kúpeľni sedím, počujem niečo tikať… Dosť som aj nechápala, ale počúvala som a šlo to z vodovodného kohútika. Tak som ho otvorila – a voda netiekla. Proste máme odstavenú vodu. Havárka.
Heh, drozdy prestali spievať… tak buď ich dostal Blekino, alebo už je príliš tma. Ale aspoň chvíľku spievali. 🙂










Povedz svoj názor