Už sa dostávam do štádia, kedy budem vypisovať, že som vďačná za strechu nad hlavou 😉 … Momentálne som vďačná, že mám ísť kam spať. Ledva držím oči otvorené.
Vďačná za pokľudný deň. Hoci sa mi veľmi nedarilo, nejako som si to dokázala nepripúšťať a tak som sa zbytočne nenervačila.
Vďačná za svoju únavu. Čím unavenejšia som, tým menej ma veci rozčuľujú. S výnimkou mačičiek, ktoré sa motajú večne pod nohami a zdržiavajú (čo je dosť ošemetné, keď si nechávate cestu na záchod na poslednú chvíľku 😛 ), ale to nerobia vtedy, keď sedím v kresle a chrápem pri telke, takže v takéto dni je lepšie chrápať pri telke ako čokoľvek robiť. 😀
Vďačná za domček, za teplo v ňom a že dnes sa výnimočne nič nepokazilo. 😉 Tieto drobné veci nakoniec dokážu človeka najviac upokojiť.
Doobeda som poklebetila trochu s Gabrielom. Všeličo som sa dozvedela, čo som mohla tušiť, ale som si to myslela celkom ináč… Nuž čo, aspoň nezomriem sprostá. 😉 Vďačná za neho. A Vďačná za to, že to môžem teraz zapichnúť a presťahovať sa smerom p.o.s.t.e.ľ…. 😀
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor