“Možnože ľudia, ktorí majú najlepšie spojenie k zvieratám, sú tí, s ktorými sa v nejakom okamihu ich života zaobchádzalo ako so zvieratami.”
Toto som ráno vyhrabala na fejsbúku a keď som si to prečítala, vyhŕkli mi slzy. Tak som si povedala “emotívna reakcia na neemotívnu situáciu – ide sa stalkovať.
Hoci vlastne nie je čo.
Nespomínam si na situáciu, kedy by sa so mnou bolo zaobchádzalo ako so zvieraťom… Nespomínam si na jednu jedinú takú situáciu.
Takže buď zlyháva moja pamäť, alebo nemám správny uhol pohľadu.
Hmmm… Či sa cítime ako zviera alebo nie, je vec našej interpretácie. Ktoré situácie som mohla vnímať, ako keby sa ku mne bol niekto správal ako k zvieraťu?
A čo vlastne značí “správať sa k niekomu ako ku zvieraťu”?
Už som to chcela vzdať, ale emocionálna reakcia bola taká silná a bezprostredná, že ešte stepujem na mieste a špekulujem.
A potom mi to dochádza. Ak nemám pocit, že sa niekto ku mne správal ako k zvieraťu, a napriek tomu mám silnú a bezprostrednú emotívnu reakciu, tak potom najskôr preto, že nepoznám nič iné okrem toho, že sa ku mne niekto správa ako k zvieraťu… A teraz sa začínam už aj “chytať”. Pocit bezmocnosti. Závislosť na iných. Obmedzovanie. Nesloboda. Nemožnosť byť sám sebou. Pocit menejcennosti. Pocit, že chcete uniknúť z klietky, ale neviete, ako…
A ten, ktorý mi toto spôsobil, som ja sama. Ja sama som svoj žalárnik, ktorý sa sám k sebe správa ako k zvieraťu.
A preto sa nedokážem mať rada. (Ľudia, mali by ste cítiť ten pocit, keď som sa dopracovala až sem…)
Ešte stále nechápem, prečo, ani ako z toho von. Je to divné, ale možno táto úvaha niekomu pomôže. (Myslím, že poznám aspoň jednu osobu, ktorá sa v tom nájde. 🙂 Boh s tebou… Boh s nami. Obávam sa, že toto sme zrýpali na skutočne majstrovskej úrovni. 😕 A fčul, babo, raď…)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Pekné stopovanie. Pocit ma vie doviezť až na miesto činu. Pre mňa je pocit niečo ako špeciálna nálepka s popisom (čo, kde a kedy). Raz mi niekto celkom múdry povedal, “nedá sa bojovať proti nepriateľovi, ktorého nepoznám”.
Poznám 1 veľmi účinnú (pre mňa) techniku práce/liečenia s pocitmi:
– daj sa do kľudu a pohody (priprav si pre istotu vreckovky, prípadne deku)
– polož otázku: kde na tele sa tento pocit nachádza? (použiteľné pre akúkoľvek tému)
– trpezlivo čakaj a kľudne opakuj otázku, až kým sa v tele (“mimo” tela) niečo “nepohne”
– keď sa “ukáže”, polož si tam ruku (ak je to mimo tela a je to dostatočne blízko, prilož prst)
– opýtaj sa: “ako sa voláš, povedz mi svoje meno?” (zámerom je prísť na to, ako sa tento “pocit” volá – odhaliť jeho identitu…napr. strach z opustenia, alebo úzkosť z “xyz”, či radosť z “xyz”)
– čakaj a bdelo vnímaj všetko, čo príde (ber to tak, ako to príde) … kľudne si rob poznámky
– súčasne drž pozornosť s tým pocitom v tele (priložená ruka tomu bude pomáhať)
– ak sa naraz ozve viac častí tela, vypýtaj si priority – postupnosť, aby sa dala pozornosť jednoznačne zamerať … dá sa to možno aj všetko naraz, ale také som ešte neriešil 🙂
– keď príde informácia (obraz, myšlienka, čokoľvek) uchop ju do slova – pomenuj ju (u mňa to príde samo od seba)
– nasledovne, až budeš pripravená, povedz nahlas: už viem ako sa cíti “strach z opustenia” a vnímaj, čo ten pocit v tele robí a nechaj to prebehnúť tak ďaleko, ako to vydržíš (väčšinou to ide v rámci “únosnosti”, ale niekedy je to tak intenzívne, že to jednoducho treba prerušiť, ale aspoň je už známa indícia – miesto činu – podozrivý)
Je možné, že ten pocit v tele (napr. tupá bolesť) zmení svoju “podstatu-kvalitu” (studený na vatičkovo vlažný, alebo tvrdý ako kameň na mäkký, alebo sa premiestni na iné miesto v tele, vtedy zopakuj celý postup ešte raz…ak potrebuješ prestávku – dopraj si ju
– ak sa pocit len rozplynie, alebo zmäkne, vstrebe sa, uľaví sa ti a inde na tele už nič iné necítiš, je to hotovo
– ak to s ním ani nepohne, zopakuj postup ešte raz…je možné, že nepracuješ so správnym “menom” (nepodarilo sa ti ho na začiatku správne pomenovať), alebo je to kľúčové “meno” (slovo-pojem) vo viacerých vrstvách (väčšej hĺbke) veľmi dobre schované
Je to experiment, takže mne celkom pomáha k tomu pristupovať s úprimnou a otvorenou zvedavosťou a bez konkrétnych očakávaní. Ľahšie sa tak potom pláva v tých vnemoch (vzorke vnímania) a popisuje daný zážitok – skúsenosť.
Samozrejme dá sa aj jednoducho šamansky vycestovať za silovým zvieraťom, alebo konkrétnym pocitom a riešiť to šamanskou cestou…ono to v podstate je upravená technika šamanského cestovania, pre tých, ktorí majú radi podrobnejšie postupy a štruktúru 🙂
Páči sa miLiked by 3 people
mozno ten zalarnik vazni preto, lebo sa o teba boji. Aj ty svoje macky nepustas von asi preto ze sa o ne bojis, ci? Nebolo to odvtedy co sa stratila Cica? Neviem, je to len taky napad, ale mozno to co sa v tebe vtedy dialo ked sa Cica stratila by mohlo mat nejake odpovede.
Páči sa miLiked by 1 person
musim si to sem supnut, asi pol hodku som to hladala 🙂
vies co ma zaujalo? ked si ju pustala naposledy von, VEDELA si ze sa nevrati. A vies co, ja som ti to tam tak jasne nenapisala (ale pamatam ze som ti to povedala), ja som VEDELA, ze sa vrati. ja to takto berem ze vsimla si si tu prvu informaciu, ze odide, ale jak to ze si si nevsimla aj tu druhu, ze sa vrati, ono to tam fakt bolo, ja som to tam videla…napada ma ze jedine od strachu si si to mohla nevsimnut…alebo co…neviem.
Páči sa miPáči sa mi
a ja si to pamatam, aj ty si mi este pred Vianocami povedala ze sa Cica vrati v januari. A tak aj bolo.
Páči sa miPáči sa mi
ozaj a co je s tou druhou mackou teraz?kde je? co bola ona zac? tusim ona ostala este chvilu ked bola aj Cica spat aj Lassiter, ale neviem co s nou bolo potom.
Páči sa miPáči sa mi
Už dlho som ju nevidela, ale mám pocit, že Šinťo sa s ňou ešte niekedy hráva. 🙂 Neviem, prečo ju už nevidím.
Páči sa miPáči sa mi
Šinťo 🙂 to je ten co sme ho boli kuknut aj s Kubkom ked bol malinky ze?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Už si nepamätám. Šinťo je Šmajchlo.
Páči sa miPáči sa mi
to je on. to je ten maly gangster z ulice. Ja pamatam 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Cica nie je dobrý príklad… Cica a nepúšťanie mačiek von je racionálna reakcia na situáciu, akú mám. Susedia ju naháňali u seba po záhrade a ona im úspešne zdrhala – až raz nezdrhla. Myslím, že Vianoce trávila u ich vnúčeniec na sídlisku a keď prišli k starým na prvú návštevu, tak Cica jednoducho zdrhla domov. Vtedy som aj ja mala vnútorne akýsi pocit, že sa vráti, hoci rozum mi vravel pravý opak… Ale nepúšťanie mačiek von bolo len reakcia na to, že ľudia môžu mačku ukradnúť, alebo ako druhý sused – môžu po mačke strieľať z kuše. Suseda z druhej strany tohto suseda mi prišla doniesť mačacie granule s tým, že ona prestáva chovať mačky (mala ich vonku), pretože jej ich tento ksicht zabíja. To bolo krátko po tom, keď sa Cica vrátila… Lassino v živote nebol vonku (okrem tých pár minút, čo som ho vzala ja), Cica sa ísť von bojí ako koza noža a mne sa uľavilo, že sa mi nezaprasí byt a hlavne moju posteľ (tam spávajú na paničke 🙂 ) – a tak bolo rozhodnuté. A než prišla jar, boli všetci moji “väzni”. Minulý rok som mala problém kŕmiť Blekina tak, aby mi nevybehli von, lebo sú hlúpučkí a otvárané dvere ich lákali. Lassinko párkrát vybehol a hneď za dverami zastal a nehýbal sa veľmi ďalej. Teraz ich už dvere nelákajú. Vedia, že tadiaľ chodím za tou vonkajšou mačkou, ale mačka nechodí dovnútra (len 1 labkou 🙂 ) a ja nezostávam dlho vonku a dostáva to isté čo oni a v tom istom čase (tesne po nich), takže už ju neberú ako ohrozenie. 🙂
Napríklad teraz plánujem pre ne ohradený vonkajší výbeh – a už vnútorne riešim, ako to urobiť, aby im tam zlomyseľníci nehádzali otrávené čokoľvek. Takže žiadna veľká sranda. 😕 Možno nakoniec bude len ďalší zasieťovaný balkón. Nedokážem vylúčiť všetky ohrozenia, ale žijem medzi ľuďmi, medzi akými žijem – a bola by chyba nepočítať s tým. Keby som bola bývala rozumná kedysi, ušetrím Cice ten “únos” a mohla by so mnou ešte stále chodiť v lete na záhradu.
To s tým “väznením” sama seba: Mám pocit, že som odjakživa bola “iná” (aspoň moja detská lekárka si to myslela a týrala ma v kuse odbermi krvi, pretože bola presvedčená, že som chudokrvná, hoci nikdy nič nezistila) a ja som zareagovala na toto správanie snahou prispôsobiť sa tomu, čo sa odo mňa očakáva. A seba a svoju prirodzenosť som postavila celkom na koniec šóry. 🙂
Páči sa miPáči sa mi