“Možnože ľudia, ktorí majú najlepšie spojenie k zvieratám, sú tí, s ktorými sa v nejakom okamihu ich života zaobchádzalo ako so zvieratami.”
Toto som ráno vyhrabala na fejsbúku a keď som si to prečítala, vyhŕkli mi slzy. Tak som si povedala “emotívna reakcia na neemotívnu situáciu – ide sa stalkovať.
Hoci vlastne nie je čo.
Nespomínam si na situáciu, kedy by sa so mnou bolo zaobchádzalo ako so zvieraťom… Nespomínam si na jednu jedinú takú situáciu.
Takže buď zlyháva moja pamäť, alebo nemám správny uhol pohľadu.
Hmmm… Či sa cítime ako zviera alebo nie, je vec našej interpretácie. Ktoré situácie som mohla vnímať, ako keby sa ku mne bol niekto správal ako k zvieraťu?
A čo vlastne značí “správať sa k niekomu ako ku zvieraťu”?
Už som to chcela vzdať, ale emocionálna reakcia bola taká silná a bezprostredná, že ešte stepujem na mieste a špekulujem.
A potom mi to dochádza. Ak nemám pocit, že sa niekto ku mne správal ako k zvieraťu, a napriek tomu mám silnú a bezprostrednú emotívnu reakciu, tak potom najskôr preto, že nepoznám nič iné okrem toho, že sa ku mne niekto správa ako k zvieraťu… A teraz sa začínam už aj “chytať”. Pocit bezmocnosti. Závislosť na iných. Obmedzovanie. Nesloboda. Nemožnosť byť sám sebou. Pocit menejcennosti. Pocit, že chcete uniknúť z klietky, ale neviete, ako…
A ten, ktorý mi toto spôsobil, som ja sama. Ja sama som svoj žalárnik, ktorý sa sám k sebe správa ako k zvieraťu.
A preto sa nedokážem mať rada. (Ľudia, mali by ste cítiť ten pocit, keď som sa dopracovala až sem…)
Ešte stále nechápem, prečo, ani ako z toho von. Je to divné, ale možno táto úvaha niekomu pomôže. (Myslím, že poznám aspoň jednu osobu, ktorá sa v tom nájde. 🙂 Boh s tebou… Boh s nami. Obávam sa, že toto sme zrýpali na skutočne majstrovskej úrovni. 😕 A fčul, babo, raď…)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor