Toto som komentovala pri slovenskej i anglickej verzii. Pri slovenskej verzii sa to rozumne diskutovalo, pri anglickej mi povedali, že za tým mám hľadať vyváženosť.
Taky bych tam hledala vyváženost 🙂 SPousta lidí si myslí, že “milovat”, “naslouchat” atd. atd. znamená něco jiného, než to ve skutečnosti znamená 🙂 Když jim někdo jasně řekne: “no ale bacha”, třeba je to trkne 🙂 Že třeba nechat zlomit srdce nerovná se milovat… 🙂
nuz milovat moze znamenat co len chces, kazdy si tam aj tak dosadi svoj konkretny vyznam. Pocuvat je pocuvat, to by malo byt jasne, s nazorom to vobec nemusi suvisiet, ak pocuvam a pocujem nieco co moj nazor vyvracia, urcite sa ho nebudem drzat ako kliest koli nejakej vyvazenosti, ci koli comu. Naco mam pocuvat ak nie na to aby som prijimala informacie? pri tom davani by som povedala davaj tolko kolko chces davat a v zasade tolko aj ocakavaj spat, ak das malo, dostanes malo. ak das vela, dostanes vela. takze jak ti je len libo. a ver ale nebud naivny, tak to neviem. Tak bud niecomu (niekomu) veris alebo nie. Ak sa ukaze ze si sa mylil, tak zmenis nazor.
Problém asi bude spíš v tom, že v některých kruzích se mluví o tom, že “naslouchat” znamená otevřít se názoru druhých. Snadno člověk sklouzne k tomu, že zapomene na ten svůj ve snaze “otevřít se”. Neb je to děsně “duchovní” 🙂
“Dávat” že znamená dávat a dávat… ale člověk snadno sklouzne k tomu, že druzí toho začnou zneužívat. Dává hodně a kupodivu dostává málo nebo nic zpět. Ale ani ho nenapadne, že chyba je v tom dávání…
No a věřit? Lidi někdy věří komukoliv cokoliv – pokud nechce jednoho dne zjistit, že se mýlil, je dobré to korigovat rozumem. Nebýt naivní.
Tak to chápu já 🙂
Mne sa citát celkom páči, vidím v tom bežne vzťahy medzi ľuďmi, žiadne hlboké prednášky a úvahy. Treba si udržať hranice, pretože pri ich prekročení ktorýmkoľvek smerom sa stráca pocit vlastnej hodnoty. Mali by sme sa dokázať primerane otvárať ľudom, situáciam. Ale v podstate všetky zážitky môžem využiť na učenie sa, čo mi vyhovuje viac.
Ospravedlňujem sa, nechápem . Bežne stretávam ľudí , ktorí hovoria niečo tak a robia úplne inak. Ale to neznamená, že sú zlí, tak sa proste naučili žiť. Snažím sa byť opatrná.
Teraz nechápem zas ja… Na čo presne v mojej otázke reaguješ? Ja som sa pýtala ľudí, či si všimli, s akým predpokladom v tom citáte idú do dávania, ľúbenia, verenia a počúvania.
Presne ako hovoríš… Už ideš do veci s vnútornou výhradou. Jednak si zhmotňuješ to negatívne, jednak nedávaš svojich 100%, pretože máš vnútornú výhradu, že by veci mohli dopadnúť aj inak… Neučíš sa dávať ani prijímať, pretože sa večne obmedzuješ, že by to niekto mohol zneužiť.
Pre mňa by lepšie znelo “choď na plné pecky a keď dostaneš po ňufáku, zdvihni sa a choď znova na plné pecky; nikde nie je písané, že narazíš na ľudí, ktorí ťa využijú, zneužijú alebo zradia; ak nepôjdeš na plné pecky a budeš sa stále báť toho, že by to niekto mohol zneužiť, nezažiješ radosť z tých, ktorí by ťa nikdy nezneužili”.
A to, že píšem “ty”, neznamená, že hovorím o tebe 😉 … len aby to bolo čisté. TÚTO dušu spriaznenú si nemôžem dovoliť popudiť proti sebe… 😛
Jednak tá vnútorná výhrada, ale jednak je to možno aj vec jednoduchého nazerania.
Mne to najprv prišlo lapsusoidné preto, lebo ako keby tam bolo napísané DAJ, ale DAJ, ĽÚB ale ĽÚB, atď., lebo definície týchktorých činností si vlastne môžeš jednoducho poskladať z tých druhých poliek viet (podľa perspektívy).
Dávanie je, keď dovolíme, aby nás využili.
Láska je, keď sme kvôli niekomu ochotní podstúpiť riziko toho, že bude naše srdce zneužité.
Viera je, keď sme o niečom presvedčení bez dôkazov – synonymum: naivita.
Počúvanie je dočasné vzdanie sa svojho názora.
Áno, trochu to pôsobí ako aforizmy a ja budem teraz možno za mizantropa, ale nemyslím to ako moje osobné krédo 😀
Ešte mi pri tom rezonuje slovo zraniteľnosť, lebo všetky tie činnosti ju majú v sebe obsiahnutú, ale presne ako píšeš, ak sa nevystavíme tejto zraniteľnosti, tak automaticky prichádzame o možnosť zažiť radosť, lásku, spolupatričnosť.
Hmm, mám pocit, že je neskoro na to, aby som sa vedel jasne vyjadrovať… dúfam, že niečo prejde 😀
Taky bych tam hledala vyváženost 🙂 SPousta lidí si myslí, že “milovat”, “naslouchat” atd. atd. znamená něco jiného, než to ve skutečnosti znamená 🙂 Když jim někdo jasně řekne: “no ale bacha”, třeba je to trkne 🙂 Že třeba nechat zlomit srdce nerovná se milovat… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nuz milovat moze znamenat co len chces, kazdy si tam aj tak dosadi svoj konkretny vyznam. Pocuvat je pocuvat, to by malo byt jasne, s nazorom to vobec nemusi suvisiet, ak pocuvam a pocujem nieco co moj nazor vyvracia, urcite sa ho nebudem drzat ako kliest koli nejakej vyvazenosti, ci koli comu. Naco mam pocuvat ak nie na to aby som prijimala informacie? pri tom davani by som povedala davaj tolko kolko chces davat a v zasade tolko aj ocakavaj spat, ak das malo, dostanes malo. ak das vela, dostanes vela. takze jak ti je len libo. a ver ale nebud naivny, tak to neviem. Tak bud niecomu (niekomu) veris alebo nie. Ak sa ukaze ze si sa mylil, tak zmenis nazor.
Páči sa miPáči sa mi
Problém asi bude spíš v tom, že v některých kruzích se mluví o tom, že “naslouchat” znamená otevřít se názoru druhých. Snadno člověk sklouzne k tomu, že zapomene na ten svůj ve snaze “otevřít se”. Neb je to děsně “duchovní” 🙂
“Dávat” že znamená dávat a dávat… ale člověk snadno sklouzne k tomu, že druzí toho začnou zneužívat. Dává hodně a kupodivu dostává málo nebo nic zpět. Ale ani ho nenapadne, že chyba je v tom dávání…
No a věřit? Lidi někdy věří komukoliv cokoliv – pokud nechce jednoho dne zjistit, že se mýlil, je dobré to korigovat rozumem. Nebýt naivní.
Tak to chápu já 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Mne sa citát celkom páči, vidím v tom bežne vzťahy medzi ľuďmi, žiadne hlboké prednášky a úvahy. Treba si udržať hranice, pretože pri ich prekročení ktorýmkoľvek smerom sa stráca pocit vlastnej hodnoty. Mali by sme sa dokázať primerane otvárať ľudom, situáciam. Ale v podstate všetky zážitky môžem využiť na učenie sa, čo mi vyhovuje viac.
Páči sa miPáči sa mi
A všimli ste si, s akým predpokladom idete do dávania, ľúbenia, verenia a počúvania?
Páči sa miPáči sa mi
Ospravedlňujem sa, nechápem . Bežne stretávam ľudí , ktorí hovoria niečo tak a robia úplne inak. Ale to neznamená, že sú zlí, tak sa proste naučili žiť. Snažím sa byť opatrná.
Páči sa miPáči sa mi
Teraz nechápem zas ja… Na čo presne v mojej otázke reaguješ? Ja som sa pýtala ľudí, či si všimli, s akým predpokladom v tom citáte idú do dávania, ľúbenia, verenia a počúvania.
Páči sa miPáči sa mi
Háhá 🙂 Tie prvé slová kontrastujú so zvyškami viet 😛 Vo všetkých tých činnostiach je obsiahnuté to riziko, že sa stane tá druhá polka viet… 😀
Páči sa miLiked by 1 person
Gil, obrovské CMUK!
Presne ako hovoríš… Už ideš do veci s vnútornou výhradou. Jednak si zhmotňuješ to negatívne, jednak nedávaš svojich 100%, pretože máš vnútornú výhradu, že by veci mohli dopadnúť aj inak… Neučíš sa dávať ani prijímať, pretože sa večne obmedzuješ, že by to niekto mohol zneužiť.
Pre mňa by lepšie znelo “choď na plné pecky a keď dostaneš po ňufáku, zdvihni sa a choď znova na plné pecky; nikde nie je písané, že narazíš na ľudí, ktorí ťa využijú, zneužijú alebo zradia; ak nepôjdeš na plné pecky a budeš sa stále báť toho, že by to niekto mohol zneužiť, nezažiješ radosť z tých, ktorí by ťa nikdy nezneužili”.
A to, že píšem “ty”, neznamená, že hovorím o tebe 😉 … len aby to bolo čisté. TÚTO dušu spriaznenú si nemôžem dovoliť popudiť proti sebe… 😛
Páči sa miPáči sa mi
Jednak tá vnútorná výhrada, ale jednak je to možno aj vec jednoduchého nazerania.
Mne to najprv prišlo lapsusoidné preto, lebo ako keby tam bolo napísané DAJ, ale DAJ, ĽÚB ale ĽÚB, atď., lebo definície týchktorých činností si vlastne môžeš jednoducho poskladať z tých druhých poliek viet (podľa perspektívy).
Dávanie je, keď dovolíme, aby nás využili.
Láska je, keď sme kvôli niekomu ochotní podstúpiť riziko toho, že bude naše srdce zneužité.
Viera je, keď sme o niečom presvedčení bez dôkazov – synonymum: naivita.
Počúvanie je dočasné vzdanie sa svojho názora.
Áno, trochu to pôsobí ako aforizmy a ja budem teraz možno za mizantropa, ale nemyslím to ako moje osobné krédo 😀
Ešte mi pri tom rezonuje slovo zraniteľnosť, lebo všetky tie činnosti ju majú v sebe obsiahnutú, ale presne ako píšeš, ak sa nevystavíme tejto zraniteľnosti, tak automaticky prichádzame o možnosť zažiť radosť, lásku, spolupatričnosť.
Hmm, mám pocit, že je neskoro na to, aby som sa vedel jasne vyjadrovať… dúfam, že niečo prejde 😀
Jaj, a žiadne popudenie sa nekoná 😀
Páči sa miLiked by 1 person