Väčšinou, keď idem na šamanskú cestu, mávam sprievodcu. Najčastejšie ma sprevádzajú Gabriel alebo Gaia, prípadne sa ku mne pridajú niekde po ceste. Ale už sa stalo, že som si párkrát vypýtala nejaké zvieratko. To mi potom komentuje to, čo sa deje. A títo sprievodcovia fungujú aj ako učitelia – rozťahujú môj uhol pohľadu.
Na jednej z takýchto ciest som stretla rybu. Totálne absurdnú rybu – v kuse niečo rozprávala, dýchala na vzduchu a lietala vzduchom, ako keby plávala vodou. Tu je výťah z mojich zápiskov:
Spýtala som sa, či ma niekto bude sprevádzať, alebo mám ísť ďalej sama. Odrazu mi niečo zašušťalo pod nohami a z lístia vyletela ryba s takou guľatou hlavou a dlhými závojovými plutvami, vzniesla sa do vzduchu a plávala predo mnou. Spýtala som sa jej, či nemá problém dýchať, keď je na vzduchu a nie vo vode. Obzrela sa a zasmiala sa, že prečo by mala problém… Že ona je stále to, čo je – ryba – a nenechá sa zneistiť vonkajším prostredím. Že ja sa jej vypytujem preto, že mám isté predsudky o tom, kde a ako sa ryba pohybuje, ale ona že by nebola na vzduchu, keby tam nedokázala dýchať. Že to, že vyzerá ako ryba, ešte neznamená automaticky, že bez vody nemôže dýchať… Jedno je zjav, druhé je podstata. A pretože ona nemá nijakú predstavu, tak sa správa presne podľa situácie, v akej sa ocitne.
Rybka plávala predo mnou vzduchom na lúčku. Pohybovala sa vzduchom tak, akoby to nebol vzduch, ale voda. Pýtala som sa jej, že či nechce sadnúť na moje plece a ja ju ponesiem, ale odpovedala, že pod vodou tiež nesadá na plece nikomu a nenechá sa nosiť – a že sa nemám nechať pomýliť tým vzduchom, pretože to, čo je pre mňa vzduch, je pre ňu voda. A že keby sa správala ona podľa predpokladov, mala by sa teraz začať pýtať ona mňa, či sa pod vodou nedusím a dokážem dýchať…
Povedala, že pre mňa slúži ako obraz, ktorý treba nasledovať – byť stále sám sebou nezávisle od prostredia, v ktorom sa nachádzaš. A nenechať sa obmedzovať predstavami o sebe alebo prostredí, ale sa vždy pozrieť, čo to skutočne je, aké schopnosti pre túto situáciu mám k dispozícii a čo s nimi viem v tej situácii urobiť.
A to bola vlastne lekcia od rybky: Nemať o sebe predpoklady, neorientovať sa podľa toho, čo sme boli naučení, ale správať sa podľa toho, aká situácia nastala a čo v nej dokážeme urobiť. Že tým nebudeme “ryba na suchu”, ale budeme naša skutočná podstata v nejakej situácii. Nebudeme situáciu riešiť podľa toho, ako nás niekto naučil, ale podľa toho, aká skutočne je a čo v nej dokážeme.
Čiže mojimi očami: prestať sa tváriť ako “človek” a začať sa správať ako “zhluk špecifických energií”. Myslím, že potom by sme dokázali aj zázraky. Len to chce zbaviť sa vovychovávaných predsudkov o tom, ako veci fungujú, čo je možné a čo nie.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor