Dneska bolo veselo s GabyBaby. Vykladali sme kartičky a pojedali super pizze. 😀 A potom som sa vrátila domov a zistila som, že kožúškom sa podarilo otvoriť mrazničku a niekoľko hodín bežala otvorená. Za elektrinu sa nedoplatím.

Išla som si urobiť kávu a po chvíli som zistila, že mraznička je zasa otvorená. Nedoplatím druhýkrát. 🙂

Vďačná za to, že z mrazničky nič nevyhádzali. Vďačná, že do tej mrazničky nikto nevliezol a ostatní ho tam nezatvorili. A že nemajú omrzliny. Vôbec – vďačná, že sú živí a zdraví, a keď mám takúto náladu, smú mi aj opišať schody. 🙂

Keď som sa vracala, myslela som, že už nestíham Midsomerské vraždy, ale vraždy sa preložili o hodinu a tak som nielen pozerala, ale aj stihla nahrať.

Ale totálne najviac ma berie, že keď prídeme do Kubu, sadneme si a už sa ani nemusia pýtať, vedia, čo nám doniesť. Dokelu, veď tam až tak často nechodíme. A šesťdesiatky už nie sú tá veková kategória, ktorú si dvadsiatky všímajú!

Nepindám; vďačná aj za to. Doteraz si ma ľudia moc nevšímali. Tak aspoň teraz.

Práve zarachotil nejaký riad v kuchyni. Idem robiť poriadky. 🙂