Ako dieťa som rada kreslila. Princezné, ako ináč… Potom raz som na bratislavskom BIBe objavila túto knižku. Chodila som ju denne pozerať. Na konci výstavy sa niektoré poškodené veci predávali – a táto knižka bola medzi nimi! No hádajte, u koho skončila… Bola tak nádherne ilustrovaná – a ja som si po mesiacoch prezerania a napodobňovania uvedomila, že toto nikdy nedokážem. Skúšala som, o tom po tom, ešte som potom roky robila kreslené seriály, ale už som robila s vedomím vlastnej nedokonalosti… len preto, že som sa zamerala na istý štýl kreslenia. A niekedy na vysokej škole som s kreslením prestala úplne.
Toto sa nám môže ľahko stať i v ezoterike. Zameriame sa na nejaký jej prúd a celkom sa v ňom utopíme – a stratíme to, čo z nás robí individuality.
Ja som sa dnes náhodou rozpamätala na túto knižku. Pozrite sa aj vy do svojho života, či vás nejaký aj krásny zážitok neznevýhodnil natoľko, že ste prestali byť tým najlepším, čo vo vás je. 🙂










Povedz svoj názor