Spomienka: prečo už nekreslím

33801493Ako dieťa som rada kreslila. Princezné, ako ináč… Potom raz som na bratislavskom BIBe objavila túto knižku. Chodila som ju denne pozerať. Na konci výstavy sa niektoré poškodené veci predávali – a táto knižka bola medzi nimi! No hádajte, u koho skončila… Bola tak nádherne ilustrovaná – a ja som si po mesiacoch prezerania a napodobňovania uvedomila, že toto nikdy nedokážem. Skúšala som, o tom po tom, ešte som potom roky robila kreslené seriály, ale už som robila s vedomím vlastnej nedokonalosti… len preto, že som sa zamerala na istý štýl kreslenia. A niekedy na vysokej škole som s kreslením prestala úplne.

Toto sa nám môže ľahko stať i v ezoterike. Zameriame sa na nejaký jej prúd a celkom sa v ňom utopíme – a stratíme to, čo z nás robí individuality.

Ja som sa dnes náhodou rozpamätala na túto knižku. Pozrite sa aj vy do svojho života, či vás nejaký aj krásny zážitok neznevýhodnil natoľko, že ste prestali byť tým najlepším, čo vo vás je. 🙂

4 thoughts on “Spomienka: prečo už nekreslím

  1. Dokelu, práve som si to prečítala znova a zistila som, že som týmto článkom dala sama sebe lekciu 😕 … Pozrela som sa na obrázok a pomyslela som si “stretla som sa s dokonalým kreslením a nezvládla som to”. A vtom sa mi vynorilo, čo som kedysi povedala o anjeloch: “Stretla som sa s ich dokonalosťou a rozpustila som sa v nej”. Vlastne je to to isté… a aj v prípade anjelov mi to zabránilo byť tým najlepším, čo som mohla byť, pretože som sa začala opičiť po nich… A furt sa čudujem, že ma Gabriel i Otec napchávajú do mojej pôvodnej, “nedokonalej” formy… Dobre, prestávam sa priečiť. Tak zo mňa teda nebude anjel, ale len najdokonalejší možný nedokonalý ksicht. 😕

    Páči sa mi

  2. Prečo túžiš po dokonalosti…umenie je o prejave duše, ak nie sme spokojný s tým, čo vytvoríme, už sa do toho zapája ego a ono hodnotí…nemusí byť z teba Picasso, aby si uspokojila Ego. ak si niečo rada robila, malo to hlbší význam. Tvorila si to pre radosť seba samej.

    Umelcom sa nestaneme cez noc, ani za týždeň, ak to nemáme v sebe, treba to rozvíjať, venovať tomu čas, no hlavne otvoriť sa tomu.

    Páči sa mi

  3. Od malička hrám druhé husle vo všetkom, čo sa mi páči, čo by ma tešilo mať, alebo tým byť,
    zároveň viem, a aj z detstva si pamätám, že paralelne s tým, majú ľudia u mňa radi niečo, čo nemajú, alebo nevedia zase oni.
    Možno tieto dve cesty môžu ísť kľudne povedľa seba bez toho, aby sa spojili do jednej – perfektnej, niekde v ďalekej ideálnej budúcnosti

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor