Huh… Dnes to bolo perné. Ráno kámoška na fejsbúku zverejnila krásny obrázok zasneženej krajinky s tým, že by si priala konečne sneh…. a ja som odpovedala, že to by som ale musela odhadzovať, a to sa mi nechce. Tak už som dnes odhadzovala (=zametala) dvakrát a mohla by som ísť zasa, lenže sa mi naozaj nechce.
Vďačná za to, že prišiel kolega ešte než začalo snežiť a tak som sa mohla odviezť do obchodu a kúpiť si zásobu na pár dní. Ale potom chytro utekal domov, pretože sypalo utešene a bál sa, že bude musieť ísť krokom. V každom prípade mi hodne pomohol. 🙂
Napriek snehu dnes dvakrát prišiel Blekinko napapať a vyhladkať sa. Kožúšok mal celkom obielený krupicou, čo sa sypala, ale netváril sa, že je mu príliš zima… Som vďačná, že sme mu stáli za namokrenie čiernych labušiek, aby si prišiel po pohladkanie. Toto sú okamihy, kedy cítim, že som niečo urobila správne. A potom okamih prejde a môj dobrý pocit s ním. 🙂
Dnes sa hodne upratovalo a umývala podlaha. Potom som vonku bez rukavíc odmetala chodník a už cítim jednu ruku, že z toho nie je hepi. Na druhej strane, hodne som dokázala… 🙂 Ešte stále zvládam. Vďačná. 🙂
Dnes sa mi rozpadli posledné dva nechty. Všetko len preto, že som ich nelakovala… Nuž čo, som múdrejšia do budúcnosti. Aj keby len na deň, ale oplatí sa ich niečím spevniť. Kanagom nie je najvhodnejšie riešenie. 😉
I toť celá moja vďačnosť. Tých malých ako vrniace kožúšky, naháňajúce sa kožúšky, bojúce sa kožúšky, kožúšky lašujúce po kuchyni a podobne – tých bolo hodne. Moja huňatá rodina. Tá najlepšia rodina na celom svete. Totálne nekomplikovaná. 😀
Aha, ešte jedna vďačnosť – dnes Eprakone na fejsbúku dosiahlo 1300 obľubovateľov. 🙂 Som si nemyslela. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor