2 odpovede na na “Nájdi chybu: človek musí…”

saša

5. januára 2016

Hmm, neviem, žiadne názory tu nie sú. Tak skúsim napísať čo mi napadlo, že to je príliš “preplácané”, patetické, spája protichodné skutočnosti- čo je väčšinou veľmi efektné. Ale tá druhá veta mi vadí, proste sa mi nepáči, je kostrbatá a dosť zbytočná. Možno by tam malo byť- musí veľa stratiť, aby sa dokazal tešiť z toho, čo mu ostane. No a prečo človek niečo musí, veď sa dá použiť aj môže, smie, chce…
Chcelo by to trošku skromnosti do celého výtvoru, keď je príliš veľa lži, tak sa pravda môže stratiť, niekto stratí sám seba a nič nenájde.

Páči sa miLiked by 1 person

Odpovedať
1. Sun Belangelo
  
  5. januára 2016
  
  🙂 Súhlasím.
  
  “Človek musí odísť ďaleko, aby našiel sám seba.” Naozaj? A ten Budha, čo drepel pod tým stromom a meditoval, až kým “nenašiel sám seba”? Človek nemusí chodiť nikam, aby našiel sám seba – pretože v každej chvíli sám so sebou JE. Taoisti napríklad hovoria: “Čím ďalej vychádza, tým menej spoznáva.” Prečo? Pretože keď pred očami máme stále niečo nové, venujeme sa povrchovým prejavom, ale nie podstate vecí. 🙂
  
  “Musí veľa premýšľať, aby sa dokázal tešiť z toho, čo mu ostane.” Spája tri absolútne nesúvisiace veci do jednej vety, ktorá nedáva zmysel. Premýšľanie (ani veľké, ani malé) nemá nič spoločného so schopnosťou tešiť sa alebo niečím, čo zvýšilo (po čom? z čoho?) a schopnosť tešiť sa a premýšľanie nemajú nič spoločné zo zvyškami. Patetické, naštylizované náhodné zhluky slov. Preto sa ti tá veta nepáči. Nemá zmysel. 🙂
  
  Tvoja verzia mi už zmysel dáva. Musí VEĽA stratiť, aby sa mohol tešiť z MÁLA, čo mu zostalo. Pretože keby nestratil VEĽA, tak by mu zostalo všeličo a nemohol by sa tešiť z “mála”. Ale keby mu nezostalo len “málo”, tak by to nebolo také srdceryvné a dramatické a sebaobetujúce.
  
  Schopnosť tešiť sa z drobností nemá nič spoločné s veľkosťou straty. Tá strata je totiž veľká/malá len v našej hlave. Nik iný nevie odhadnúť, koľko sme stratili, a preto sa nedá urobiť zovšeobecnenie. 🙂
  
  “Musí si vypočuť veľa klamstiev, aby vedel, kto mu hovorí pravdu.” To, či dokážeme zistiť, že nám niekto klame, nemá nič spoločné s množstvom lží, čo počúvame, ale s našou schopnosťou odhaliť príznaky klamania a so šikovnosťou luhára v pretvarovaní sa. Vlastne ak musíme počúvať množstvo lží na to, aby sme odhalili, kto nám klame, tak našu schopnosť nemáme dobre vyvinutú a máme o to MENŠIU šancu luhára odhaliť.
  
  “Musí veľa vytrpieť, aby zistil, čo je skutočné šťastie.” Nuž, ak je babrák, tak možno. Ale množstvo utrpenia nemá nič spoločné so schopnosťou rozpoznať skutočné šťastie. Sú aj ľudia, ktorí sú skutočne šťastní bez toho, aby trpeli. Toto je taká slovansko-gerojská črta – poslziť, požialiť, potrpieť si a všetkým navzdory prežiť.
  
  “Musí sa nesprávne zamilovať, aby našiel skutočnú lásku.” Tak to asi nie, nie? Keď sa nesprávne zamilujem, je to “skutočná láska”? Ako chce niekto nájsť skutočnú lásku tým, že sa nesprávne zamiluje/zamilováva?
  
  Ale máš pravdu… znie to náramne duchovne. 😉 A preto človek “musí” – to zas znie nekonečne statočne, obetavo a nesebecky strádajúco. 😉
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať