A zo staršieho článku vec, ktorú môžem len opakovať:

Niekedy je skutočne ťažké odlíšiť, či pomáhame alebo presadzujeme svoj vlastný názor na to, ako by ten druhý mal situáciu riešiť… Zo mňa to urobilo osobu menej ochotnú pomáhať, než ezoterika dovoľuje. Vždy si pritom spomeniem na Castanedu a jeho mexického slimáka a moje osvietené ja dá po paprčkách môjmu človečiemu ja, ktoré chce byť milované, obdivované a zachraňovať svet.

Svet nepotrebuje byť zachraňovaný. Je vymyslený príliš dobre na to, aby potreboval korekciu jedného drobného (a nie veľmi výkonného) človečieho mozočku.

Ja pre seba som si stanovila pravidlo: keď vidíš, pomenuj, pretože ten druhý to nemusí vnímať a môže to byť preňho potrebný a užitočný podnet. Ale ak ho neprijme – potom asi nebol pre ten podnet prístupný a to má nejaký dôvod. Nebabri. Každý máme právo na svoje lekcie. 🙂