Vďačnosť každý deň

Dnešný deň začínal ako jedno veľké príkorie – musela som vstávať o hodinu skôr ako obvykle. 😉 A najesť sa, čo u mňa vyvoláva vždy hnačky. Takže ešte pred jedlom som si kopla Imodium, pretože som sa potrebovala dostaviť do mesta a odniesť papiere na úrad.

U nás bolo pekne a príjemne, ale v meste to bolo drsné – hmlisko až na zem, fučalo a bolo zima. Električka mi ušla pred nosom, potom šli dve “do vozovne” (čo som nevedela, kde je, a tak som radšej počkala na niečo s číslom). Stála som na zastávke a cvakala zúbkami. Všetko to vyzeralo na ďalší “podarený” deň.

Cestou sa mi pokazila noha a krívala som ako Žofré, len palicu som nechala doma, lebo som netušila, že sa noha odporúča. Ale ako som dorazila na úrad, zlá karma náhle skončila, dáma bola zlatá a príjemná a pamätala si ma z pondelka, takže som ani nemusela nič vysvetľovať. Z úradu som cupitala na električku, hneď mi prišla, z električky som cupitala na autobus a musela som až trošičku pobehnúť, pretože na mňa už čakal. 😀 Anjelskí pristavili. Hmla sa začala rozpúšťať.

Tak vďačná som nebola už dávno… Všetko pekne bežalo ako po nitke a ja som sa rozhodla, že sa zastavím v nákupnom centre. Ešte nebolo ani 10:00, keď som tam dorazila, sadla si do Meinla a dala si kávu a keďže som sa nudila, čítala som si v menu a dostala som chuť na praženicu, takže sa praženicovalo.

GabyBaby sa nemohla pridať, ale aspoň som prebrúsila pár obchodov – toľko, na koľko stačil môj chrbát (čiže tri). No a potom sa ťahalo domov. Ešte som si kúpila chlieb a uhorku, lebo už som dojedla uhorkový šalát a mala som chuť na nový. A potom sa oddychovalo – chvíľu sa ležkalo, kožúšky na mne a priadli ako motorečky, chvíľku sa počítačovalo, potom sa urobila káva s vaječným likérikom, potom sa pozerala telka, potom sa počítačovalo a ešte ma čaká upratovanie a čistenie mačacích záchodíkov.

🙂 Konečne jeden deň, ktorý bol taký, ako dni majú byť. Príjemný, bez veľkých priekov a tie malé sa dali hravo rozdýchať.

Vďačná za tento deň. Už som ho potrebovala ako soľ. 🙂