Týždeň sa bude pohybovať medzi protikladmi. Na výber budeme mať vždy dosť protichodné možnosti a aby sme si vybrali správne, budeme sa musieť niekedy pozrieť za seba, či sme si nevšimli nejaké bočné chodníčky alebo signály, keď sme sa hnali za posledným cieľom…

Len čo sa naša cesta zastaví alebo spomalí, nastal čas skúmať, aké všetky možnosti sme nevyužili.  To, čo na prvý pohľad vôbec nepôsobí sľubne, môže pri širšom uhle pohľadu predstavovať presne ten prechodový môstik, ktorý nás dostane na druhú stranu prekážky… Len nesmieme spadnúť do sebaľútosti. To, že nevidíme pokrok, ešte zďaleka neznamená, že žiaden pokrok nebol. Niečo sme sa naučili, niečo sme sa dozvedeli – a toto niečo budeme potrebovať neskôr.  To, že jadro nevidíme, neznamená, že jadro neexistuje.

Máme dve možnosti. Buď sa sústredíme na náš vnímaný neúspech a budeme sa cítiť zle, alebo sa pozrieme, ako sa z tejto situácie môžeme dostať späť na cestu za naším cieľom. Všetko je to o tom, nakoľko sa snažíme usmerňovať tok energie podľa našej predstavy a nakoľko dokážeme našu predstavu prispôsobiť momentálnemu toku energie a realizovať z nej to, pre čo sú práve priaznivé podmienky.

Konce sú len v amerických slaďákoch; život nepozná začiatky a konce, takže to, čo dnes vyzerá ako pohroma a neúspech, sa zajtra môže zvrtnúť na nepredvídanú príležitosť. Kým nestratíme cieľ z očí, nemusíme sa báť, ak sa aj veci spomalia. Ideme; jedno, ako rýchlo, a jedno, či správnym smerom… ale hýbeme sa a kým sa hýbeme, dokážeme veci ovplyvňovať, meniť a prispôsobovať.