Eprakone – ezoterika a spiritualita

Dnes som bola všetko – aj ubolená, aj deprimovaná, aj vydesená, aj otrávená… Bola; už nie som. 🙂 Vďačná za to, že už viem, že tieto stavy sú dočasné, aj keď sa momentálne vôbec ako dočasné necítia. 😛

Niekedy proste treba byť starý ako slon, aby ste pochopili, že sa na to môžete vykašľať. Vek som dosiahla, porozumenie prišlo; odteraz budem machrovať. 😉

Dnes ma akosi dobehla realita. Dočítate sa o tom asi o týždeň, ale obrovsky som bojovala s tým, že svet sa správa inak, než je to popísané v mojom “Návode na použitie sveta”. Niečo poviete, niekto odpovie – a vyjadruje sa úplne k niečomu inému, než čo ste vy povedali… Ľudia sa už nepočúvajú navzájom. Dostávam konkurenciu. 😕

Nechcem to urieknuť, ale zdá sa, že môj plán s obsadením očúravaných rohov miskami na vodu vychádza. Nové mláčky nepribúdajú. 🙂

Vďačná za to, že Univerzum nado mnou drží ochrannú ruku a nedovoľuje mi urobiť chyby, ktoré by sa vypomstili. 😀 Nemusíte vedieť viac; stačí, že ja viem.

Dnes sa veci len komplikovali. Nemám rada, keď sa veci komplikujú. Chcem mať nekomplikovaný život. A len čo to dosiahnem, urobím niečo, čo mi ho skomplikuje. V budúcom živote budem skala a ani sa nepohnem. 👿

Dnes som aj kritizovala a neprispela som. No ale čo si pomôžem, keď ma tento svet dneska tak nejak srrrr…dil? Nepomôžem. Zajtra možno vylepším bilanciu.

Vďačná za zajtrajšky – a to aj vtedy, keby už nijaký nemal byť. 😛 Ozýva sa vo mne starý alibista. Milé Univerzum, ja budem vďačná, aj keď ťa rozhodí. A fčul si poraď. (Radšej nie; dobre viem, aké dokáže byť Univerzum vynaliezavé. A ešte lepšie viem, že sa nespriahlo proti mne; skôr naopak. Ale pre istotu ľutujem svoju veľkú klapačku a už budem dobručký a poslušnučký človiečik. 😉 Alebo aj nie.)