Vďačnosť každý deň

Napriek dažďu, ktorý som sprvu vnímala ako príkorie, som mala dobrý deň. Keď som musela na poštu a do obchodu, využila som to a obliekla si nové koženkové nohavice a motorkársku bundu a tak som nezmokla a navyše som strúhala formu. 😉 No nie je to úspech? 🙂

V podstate sa dnes nič nedialo, takže nemám nič nové, za čo by som mohla byť vďačná – jedine za to, že nemám nič nové. Nesmierne si vychutnávam dni bez bolestí. Dnes, ako som pozerala fejsbúk, doletel mi citát, ktorý mnou dobre zatriasol, pretože udrel presne na moje slabé miesto… Hneď som skákala na kyvadlo a nariekala tam. 🙂 Jeho Gabrielstvo ma upokojilo, vysvetľovalo, opisovalo a zapríčinilo, že si neprichodím celkom ako kretén, len taký polovičný. 😉

Už som spomínala, že zomrela mačička, ktorej sme náramne držali palce… Dnes jej ošetrovateľka napísala, že viezla autistického syna do škôlky, chlapec jej začal rozprávať, čo mačička v nebíčku práve robí – a odrazu videli dúhu… Zaslzila som. V týchto situáciách sa skrýva niečo, čo ma vždy dostane, a nejako sa toho neviem dopátrať, aby som to vykynožila… 😕

Vďačná za to, že moje kožúšky sú v pohode. Dnes som sa pozerala a Blekino je tak dobre živený, že už vyzerá ako čierny špekáčik na nožičkách, s chvostíkom. 😀 Len tak ďalej. Zasa dostane na večeru smotánku a do nej mu dám Imunoglukan.

Domáce kožúšky sú extra prítulné. Pod schody, kde mi robili z toho mačací záchodík, som to vyčistila a dala som tam misku s vodou a granulkami. Niekde som čítala, že mačky nerady jedia aj robia potrebu na tom istom mieste. Tak ich tie ich občúrané kúty obsadím nádobami s vodou. Snáď to pomôže. 🙂