Eprakone – ezoterika a spiritualita

Vďačná za kámošov, ktorí sa mi po včerajšej Vďačnosti ozvali a snažili sa mi pomôcť. Zajtra idem k lekárovi a čo neurobí moje telo? Začne sa dávať do poriadku. Poznáte to? Pokazí sa vám počítač, ale keď príde technik, mašina beží ako po masle a vy ste ten najväčší idiot. 😉

Vďačná za Univerzum. Keby ich hneď bolo niekoľko, toto moje by som nevymenila za nič na svete. 😀

Dnes som si pozerala lekársku správu pre sociálku. Keď som to čítala, zamrazilo ma. Vďačná, že som ju nevidela pred týždňom, pretože to by som tu už asi nebola. Niekedy mám pocit, ako keby som si tie problémy bola vymyslela – nikdy mi nič nie je, len akosi nefungujem… A potom to mám čierne na bielom, že to, ako fungujem, je zázrak – a že som si len postupne zvykla na ten rozpad organizmu a preto ho už neregistrujem. Vďačná za každý deň, odkedy som dostala diagnózu. Možno sa necítim ako bojovník, ale za mnou leží boj môjho života. (A možno ešte neskončil, koťuha.)

😀 Viem, že to nedám. Nepoznám nikoho, kto by z tohto života bol odišiel živý 😉 . A, pravdu povediac, je mi to jedno. Pripomína mi to ten vtip, ako chlapík vypadne z mrakodrapu a ako padá, vraví si: “54… zatiaľ v poriadku… 53… zatiaľ v poriadku…”

🙂 Zatiaľ v poriadku. (Našťastie netuším, z ktorého poschodia to bolo. 😛 )