Dnešná vďačnosť spočíva v celom dni. Nič moc som neurobila okrem toho, že som šla na obed s GabyBaby a urobili sme fotky žrádla (má to nejaký terminus technicus, keď si fotíte svoje vlastné jedlo – teda, okrem “šiši”?) a tie som zverejnila hrdo na fejsbúku. Tak, už mám za sebou všeličo. Mám fejsbúkové konto. (Tiež trvalo 10 rokov, než som sa k nemu prebojovala.) Mám už až jednu selfie. A teraz som rozšírila aj zástupy žrádlofotičov. Čo som ešte zmeškala?
Vďačná za dobrý pokec, dobrý obedík a za čašníka, ktorý nás nahovoril nedávať si obľúbenú pizzu, ale vyskúšať niečo nové. 🙂 Mňamiky. Potom sme s GabyBaby pochodili zopár obchodov, pretože som zháňala presný lak na nechty, aby som mohla vyskúšať jeden návod z internetu. (Moc úspešná s tým nie som; už druhý deň to vylepšujem a výsledok stále pokrivkáva, ale ešte týždeň a my to dáme 😉 .)
No a potom sme zakotvili – ako aj inak – na zákusku a kávičke/coličke. Mňammňammňam. Týždeň nežeriem. 😕
Ako som šla domov, síce som dlho čakala na autobus (ušiel mi pred nosom a odkedy ma nenesú nohy, zásadne na autobusy nedobieham), ale potom pri dome mi autá frčali tak, že som nemusela spomaliť a mohla som bezpečne prechádzať cez cestu – a okamžite som pocítila prudkú vďačnosť. Toto cvičenie začína dávať plody – a tie plody sa mi páčia. 🙂
No a aby ste neboli ochudobnení o tie fotky potravy, ktorá robí momentálne “tour de helar” a “tour de GabyBaby”, tak ich prikladám 😉 :
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor