Zdá sa, že choroba sa už prehupla na tú lepšiu stranu. Síce v noci o pol druhej som si musela ísť dať niečo proti kašľu, ale zabralo to. No a pri tom som zjedla zákusok (poradil mi Otec, keď som sa nevedela udržať v mimofyzickej realite viac ako 10 sekúnd) a keďže kožúšky zatiaľ vyšli z izby, zatvorila som dvere a pospala si tentokrát bez obmedzení. (Dovtedy na mne spali piati. Utláčajú ma. Potrebujem širšiu posteľ.)
Ráno boli urazení a Ňuso opišal stenu na znak protestu, ale cez deň sa polepšil a večer sa už chodil natláčať na hladkanie. Dokonca časť večera na mne spala Beruška, potom chvíľku Lassinko a Pupsinka a keď tá odišla, natiahla sa mi na kolenách Gaya a za ňou Ryšík. Ryšík bol nervózny, chcel tam byť sám, ale Gayka mu diplomaticky vylízala hlávku, takže dobrú chvíľu na mne ležali dvaja a lízali si vzájomne kožúšky. 🙂
Som totálne vďačná za nich. Hrali sme sa, česali sme sa, naháňali sme perie… Konečne som sa pozviechala natoľko, že som povysávala koberce, potom som si ľahla na koberec a oni sa hrali okolo mňa. Všimla som si, že už pár dní, keď sedím s kávičkou v izbe, sú pri mne všetci jedenásti. To doteraz nebývalo.
Dnes ma vzal na milosť aj Morinko. Chvíľku mňaukal v predsieni, ja som mu mňaukala späť a potom som ho šla hladkať. Je presne ako Ňuso – človek cíti, ako dobre mu hladkanie robí, ale napriek tomu sa odťahuje. 🙂 Tak sa azda spraví podobne ako Ňusík. 🙂 Má na to celý zvyšok môjho života. 🙂
No a Ňusík sa už nechá vziať na ruky a pusnúť na hlávku, ale potom ho musím rýchlo zložiť, než chytí paniku, autosta môj huňatý. 🙂
Dnes som si robila “tesť pocitu šťastia” a bola som prekvapená, ako dobre som nahrala.Zdá sa, že Vďačnosť na mne popracovala viac, ako si uvedomujem… 🙂 Vďačná za Vďačnosť. Vďačná, že dýcham (a niekedy pri tom už ani nekašlem).
Vďačná za to, kam až som sa dostala. 🙂 Kedysi by som si nebola trúfla ani na polovicu tej cestu, čo mám za sebou. Tak uvidíme, kam až sa dostaneme, než to zapichneme. 🙂 Nech je sranda. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor