Vďačnosť každý deň

Dnes je zasa o kúsok lepšie. Tentokrát som zaspala takmer okamžite, nechrchľala som a prespala som v kuse celú noc. Dokonca ani ráno som nedostala okamžite záchvat kašľa, ale až po chvíľke. 🙂

Len ešte som totálne zahlienená. Priedušky sa čistia, ale ako mi prechádza nádcha, zaliepajú sa tvárové dutiny a začína ma bolieť hlava. Zatiaľ je všetko v poriadku, kým som sama. Problém nastal až vtedy, keď mi dnes zavolali kamaráti. Neviem hovoriť a dýchať súčasne, takže to tak vyzeralo. 😉

Vďačná za to, že som si nezabudla nahrať Midsomerské vraždy. Konečne som pochopila, o čom bol tento diel – naposledy som ho videla v angličtine a to k môjmu porozumeniu nijako výrazne neprispelo. 😉 Okrem toho som oskúšala novú črtu svojho káblovo-setopboxovo-videovo-televízneho napojenia. Samozrejme, sprvu nefungovala (ako už inak, veď ide o telku a október ešte neskončil). Keď ma to naštvalo, pristavila som si stoličku a šla si pozrieť káble a zistila som, že cicušiatka sa naháňali po mojom houm múví 😛 a vytiahli jeden z konektorov. 😀 Koťuhy.

Vďačná za kamarátov, že sa kedy-tedy ozvú. Inak by som si prichodila ako jediný človek vo vesmíre. Dnes som nebola nijako extra deprimovaná (na to bol príliš krásny deň a hrali sme sa s kožúškami), ale nakoniec sa nejaká tá depka dostavila. Najprv som si povedala, že si ju teda precítim, ale jak som ju preciťovala, tak som ju preciťovala, a nič. Naštvalo ma to a vymenila som metódy – siahla som po biorgonómii. Zavolala som si energiu depky na jednu ruku. Bola mazľavá, teplá a príjemná ako hodváb. To ma trochu zmiatlo. Zavolala som si komplementárnu energiu do druhej ruky – a bola taká istá, len trochu intenzívnejšia. Zostala som totálne zaskočená, pretože to sa mi ešte nikdy nestalo. Keď som ich spájala, doslova som cítila energetický oblúk medzi dlaňami – ale s pocitom depky to neurobilo nič.

I naštvala som sa a šla som vyskúšať niečo iné. Skúsila som zlokalizovať ten pocit. Nakoniec som zistila, že je v Hrit Padme. To už som pochopila, prečo s tým nedokážem nič spraviť… Program na úrovni duše! Tak som sa sústredila do tej Hrit Padmy, zavrela oči a nechala si poslať obraz. Už ani neviem, čo to bolo, ale potom som sa spýtala, čo je problém – a vtedy som sa videla, ako sa mi v Hrit Padme robí pozdĺžna prasklina a ňou vychádza svetlo von a do strán a moja telesná obálka sa pomaly spľaskla ako puknutá nafukovacia bábika.

Neviem, čo to znamená, ale rozhodne to bola sranda. 😀 Vďačná za to, že som taká šikula bosorka a dokážem mať takéto srandovné zážitky. Však až nadíde ten správny čas, pochopím. 🙂

Celý môj život je momentálne “on hold”. Je to, akoby som zavrzla v jednom filmovom políčku, v jednom zlomku pohybu, v jednej situácii. Vďačná aj za tento zážitok. Príjemný nie je, ale teraz mám skutočnú šancu zavenovať sa ne-konaniu a neurobiť nič akčného ako obvykle. 🙂 Tak neurobím. Keď sa to s*rie, je jedno, ako rýchlo sa to s*rie. Výsledok je dosť jednoznačný.

Uvidíme, či bude skutočne aj taký nepríjemný, ako si myslím dnes.

A teraz idem prestať smoliť poučné články a idem pozerať film o zvieratkách.