Vďačnosť každý deň

Ráno som vstala tak, že som takmer nevstala – v noci mi odišiel chrbát. Mohla som to vedieť; už včera, ako som sa vrátila domov z pochôdzok, mala som problémy našľapovať, pretože mi zasa nejaký podivný záchvat artrózy chytil kĺby na prstoch nôh.

Tak som operatívne zmenila program a celý deň som polihovala a robila veci, ktoré vyžadovali málo pohybu. (Mačičky sa moc nepotešili, ale to som vyvážila mlsným obedíkom. 🙂 )

Hodila som si channeling, dorábala som karty do Gabrielových prechodov a pripravovala predpoveď na najbližší týždeň. Táto bola trochu ťažká, ale myslím, že som ju nakoniec zvládla; asi dvakrát sme s Gabrielom menili zostavu kariet, než povedal, že je spokojný. (A na mňa potom zostala interpretácia toho gulášu. 😕 Ščil buc múdra, babo.)

Vďačná za to, že sa dnes bolesti držali v miere a nemusela som hltať prášky. Vďačná za to, že mám okolo seba hravé, vrnivé a šmajchlovné kožúšky, ktoré môžem zneužívať ako termofóry. 😉 Vďačná za Midsomerské vraždy na Prime (toto bol diel, ktorý som predtým videla len v angličtine, takže som teraz konečne pochopila, kto bol vrahom 😉 ) Vďačná za toleranciu Jeho Gabrielstva, ktorý ma udržiava v dobrej nálade, ale manipulovať sa nedá, koťuha jedna krídlatá… Tieto “nemanipulovateľné” momenty potrebujem na to, aby som si nezačala myslieť, že som si ho vymyslela. ( 😀 Ako dlho to trvalo od posledného dôkazu? Obávam sa, že som nepoučiteľná…)

Vďačná za to, že aj keď je zle, doteraz som sa ešte zakaždým pozviechala znova na nohy. 🙂 Žiadne béčko. 😛

Heh… bolo toho päť? Lebo ak nie, do polnoci ešte niečo vymyslím…