Eprakone – ezoterika a spiritualita

Pri dnešnom nadšenom snorení po fejsbúku (= nie, nie som závislák! 😉 ) som natrafila na citát, ktorý ma zasa donútil zamyslieť sa:

“To vždy tie puknuté duše sa snažia pomôcť iným.”

Tému pomáhania sme tu nedávno skloňovali. A ako som to čítala, napadlo mi, že to tak nesmierne sedí… z oboch strán.

(Nezabúdajte, že každá minca má najmenej tri strany: rub, líc a okraj. Na ten okraj najčastejšie zabúdame a pritom je to tá najdôležitejšia vec, pretože presne v ňom rub a líc plynule prechádzajú jedno do druhého.)

Strana prvá: ľudia, ktorým život nejako ublížil, si lepšie vedia predstaviť, čo sa deje v inom človeku, ktorý je práve otĺkaný životom… a preto ochotnejšie podajú pomocnú ruku. Vlastne aj majú viac čo povedať, pretože si tým prešli sami, dostali sa z toho a tak poznajú aspoň jednu cestu von – a sú jej živým príkladom.

Strana druhá (z vlastného pozorovania): Ľudia otĺkaní životom, ktorí si nedokážu pomôcť sami, idú do situácií, kedy pomáhajú iným – a dúfajú, že takto nájdu odpoveď na vlastnú biedu a východisko z nej. Ja som sa takto kedysi učila francúzštinu. Doma ma učil otec, ja som si v škole (na ZDŠ) zorganizovala skupinu učeniachtivých spolužiačok a každú novú lekciu som na druhý deň učila ja ich. Pre mňa výborná výhoda – oveľa lepšie som si zapamätávala. Neviem, koľko sa naučili kočky, ale ja som z francúzštiny neskôr maturovala – s úsmevným náskokom a ako ikona, ako sa dá vedieť po francúzsky. (Je to už dávno. Dnes vďaka nešťastnej láske a senilite môžem slúžiť jedine ako ikona, ako dokonale sa dá francúzština zabudnúť 😉 .)

Neskôr som stretla niekoľko psychológov, ktorí fungovali presne týmto spôsobom – ich život obrovský chaos a trosky, ale veľmi zodpovedne kafrali do života iných ľudí a vedeli lepšie, ako by ho tí druhí mali žiť… Jedna z týchto dám ešte dnes v ezoterike učí iných osvietenectvu. My sme ju museli z firmy vyhodiť, pretože bola na psychiatriu a nemohli sme ju púšťať do styku s ľuďmi. 😉 (Ale to už zasa klebetím. Ja teda k osvietenectvu mám ďaleko ako Satan. Hm… to značí, že keď sa otočím tvárou do protismeru, tak som vlastne… plne osvietená? 😉 )

No a potom tu je ten “okraj”, v ktorom sa jedno i druhé stretáva. A ten okraj vnímame najčastejšie: sú tu ľudia, ktorí si s niečím poradili, nadobudli pocit vlastnej schopnosti a teraz učia ostatných všetko ostatné, nielen to, na čo majú skutočne rozumnú odpoveď. A sú tu ľudia, ktorí boli puknutí, nejako sa spravili a teraz nepomáhajú, ale nechávajú ostatných, nech si tým prejdú tiež – žijú so svojou puklinou a slúžia pre zvyšok ako príklad, že ak sa chce, tak aj po obrovskom ublížení sa dá.

A potom sú tu mudráci ako ja, ktorí všetko rozpitvávajú, aby zistili, prečo vlastne vtedy pukli. 😛