Eprakone – ezoterika a spiritualita

Na fejsbúku som našla zas jeden úžasný citát:

Ako ináč, hneď sa mi otvoril vo vrecku nožík… Ako hnidopichovi mi okamžite napadlo: “Podľa toho, kým sú? Takže premiér je niečo iné ako lekár, je niečo iné ako zametač, je niečo iné ako bezdomovec?!” Ja viem, ako to bolo myslené… ale nepripúšťa to aj túto interpretáciu? A nikdy neviete, kedy sa nejaká menej zdatná hlava rozhodne uveriť práve tomuto a behať v pätnásťstupňovom predklone pred mocnými a populárnymi a celebritami a každým Jankom Smrkáčikom, ktorý sa mihol na televíznej obrazovke…

OK, a teraz hnidopicha stranou – ale je vôbec dôležité hodnotiť ľudí? Kto ich “hodnotí”? My? A kto sme my, že máme právo hodnotiť niekoho iného? Kto sme my, že o inom vynášame súdy, keď sme neprežili ani jeden deň v jeho topánkach?

Má to ešte jeden zádrhel – obvykle hodnotíme v závislosti od situácie. Ak sa situácia zmení, môžeme toho človeka začať vnímať celkom inak. Čo je teda platné naše “hodnotenie”?

V mojich očiach nie je dôležité “hodnotiť” (a.k.a. posudzovať), ale pochopiť. Keď chápeme, čo sa v tom druhom deje, zbaví nás to potreby zaujímať k nemu stanovisko. Vezmeme do úvahy naše porozumenie situácie, ošetríme ju smerom k nám a nevynášame súdy. Ak je niekto protivný, lebo má komplex menejcennosti a chce si ho na nás vyventilovať, opustíme situáciu. Nemusíme tomu človeku vyrábať “nálepku”. Pretože ak ju vyrobíme, je vysoká pravdepodobnosť, že nabudúce budeme všetko, čo povie a urobí, už hodnotiť z tohto zorného uhla.

A prečo ma táto téma “hodnotiť” donútila napísať siahodlhý komentár? Pretože je to príklad, ako definujeme, že “čokoľvek je prípustné v istých situáciách a v iných nie”. A kto povie, ktoré situácie sú prípustné? 🙂 No? 😀 Správne… naše nadstavbové ego. Systém vovychovávaných postojov a presvedčení, z ktorých väčšina ani nie sú naše vlastné. Je to nádherná ukážka toho, ako sa “sen planéty” snaží odtorpédovať našu prirodzenú svojbytnosť a donútiť nás správať sa istým spôsobom – tým, že vytvára dualitu vhodného a nevyhovujúceho, kedy niečo je také a iné také nie je – a malo by… Hoci anjeli v sebe obsahujú každý všetko a jedna časť z anjelov (hoci nepatrná) sme aj my – a teda každý v sebe obsahujeme potenciál všetkého. 🙂

A ako som sa dostala do tohto bodu, spomenula som si ešte na jeden dobrý citát k tomuto posudzovaniu – že to, čo na iných neznášame, je to, čo si sami sebe nedovoľujeme prejaviť. 🙂