Tak moja včerajšia vďačnosť za kľud na ulici mi nevydržala dlho… 🙂 Ako som sa dnes vrátila z nákupného centra, na miestnej dedinskej lúke bučala (a ešte bučí) nejaká ochotnícka kapela, ktorá s nesmiernym nasadením a na plné hrdlo dokumentuje svoj absolútny nedostatok hudobného sluchu. 😕 Mačičky nemali veľké vydýchnutie – už sú zasa nervózne a nežerkajú. Dúfam, že kapela do zajtra ochripie a bude kľud.
Dnes som vďačná za pohodové stretko s kámoškou. Kedysi sa jej páčil jeden môj prsteň a ja som ich mala dva, tak som jej jeden darovala. Potom som zistila, že ten, čo mi zostal, je mi trošku veľký… A pred pár dňami GabyBaby spomínala, že ona ten svoj prsteň nemôže zas nosiť, lebo ju tlačí. 😀 Tak sme dnes urobili výmenu, mne prsteň sedí ako uliaty a ju netlačí. 🙂 Dúfam. Takže som vďačná za návrat svojho pôvodného prsteňa.
A som vďačná za to, že som si kúpila pančuchy bez spevneného sedu a tak budem v zime môcť k nim nosiť kraťasy. 🙂 Nemohla som ich nosiť zamlada, tak budem teraz, v predpenzijnom veku. No čo; veď problém budú mať tí druhí, čo sa na mňa budú musieť pozerať. 😉
Potom som vďačná za koláčik, čo mi GabyBaby doniesla. Bol mňam. 🙂 Dnes už nevečeriam.
A som vďačná, že mali v Bille figy. Bude sa mlskať. 🙂 (To miesto tej večere.)
(Mužská kapela práve bučí na plné hrdlo Adele: Rolling in the deep. Asi by som mala byť vďačná za to, že toto nespackali, ale akosi mi tá vďaka nie a nie ísť od srdca… 😛 Hehe, práve začali Call me od Blondie. Ja im to budovateľské nadšenie fakt závidím. 😛 )










Povedz svoj názor