Vďačná za to, že sa začína vo veciach televíznych programov objavovať maličké svetielko na horizonte… Napriek tomu, že ich v ponuke nemajú a ja nemám televízor, na ktorom by sa dali prijímať, chalani vymysleli spôsob, ako ich ku mne dostať… Nemusím nič kupovať, nemusím nič preplácať, ak to vyjde, v stredu už znova pozeráme telku… Dnes som naozaj cítila, ako mi Univerzum drží chrbát. Nenápadne, nebadateľne, ale neústupne. 🙂

A do stredy budeme robiť Gabrielove prechody. 🙂

Včera som sa fyzicky odpísala, dnes som už znova musela brať lieky, ale našťastie len raz a zabrali.

A som EXTRA vďačná za to, že prestali sekať asfalt v susednej ulici a kožúšky si aspoň cez víkend oddýchnu – takto im nechutilo ani ich obľúbené mäsko. A vďačná za to, že som konečne objednala zimnú búdku pre môjho tuláčika Blekinka. Ešte musím vyrobiť jednu za dom, ale to už azda nejako zvládnem. 🙂 Plán mám, len ešte vhodnú krabicu. 🙂