Na čo je dobrý zákon schválnosti?

Zdá sa, že som včerajšie príkoria zvládla v rámci potreby a naučila som sa už aj to, čo zapríčiňujú 🙂 (moja vlastná dedukcia, takže berte s rezervou):

Pred zaspatím som bola taká vnútorne ukrivdená, že som sa presunula na breh Večnosti, sadla som si tam a len som sedela. Nechcela som mať okolo seba nikoho, ani Otca, ani Gabriela. Myslím, že som si tam bahnila v takej nejakej odosobnenej sebaľútosti a napadlo mi, čo by asi urobili, keby som z útesu skočila dole a rozbila sa na tisíc kúskov… Ale spomenula som si, že keď som niečo podobné skúsila naposledy, len tam nezúčastnene postávali a prizerali sa, až mi začalo byť na tej zemi otupno a s hanbou alebo nie, ale začala som sa dávať dohromady a späť na nohy… Potom som akosi zaspala.

Snívalo sa mi. Bol to len jeden sen, jeden príbeh, ale zázračne sa v ňom kombinovali všetky moje nevyriešené problémy, neošetrené pocity viny, strachy, nevraživosti… a keď som sa zobudila, bola som pri plnom vedomí, vedela som, o čo ide, a dostala som obraz Univerza (ktorý som medzičasom zabudla, ale niekde v podvedomí už je uložený a viem, že som na okamih pochopila, ako sú veci poskladané a ako to dohromady dáva zmysel).

A z toho mi došlo, čo sú tieto reťazce príkorí v tom istom čase: sú niečo ako generátor energie. Nahromadí sa vo vás negatívna energia a keď ju nevyventilujete, tak sa premení na schopnosť otvárať kapitoly vášho života, s ktorými by ste inak nepohli. Mojou takouto kapitolou bola smrť môjho otca a mojej mamy. Znova som ich mala v sne. Tie pocity viny, že som neodhadla správne, čo sa s nimi deje, a nebola som pri nich, keď zomierali, som nedokázala zneutralizovať a len som sa učila s nimi žiť (dosť bezúspešne, priznávam). Teraz ma sen preniesol do podobnej situácie. Nezachovala som sa inak, nič výrazné sa nezmenilo, ale napriek tomu som sa zobudila s tým, že už ma to neničí.

A viete, čo? Nedávno som čítala, že bolesť je vyhojená, keď o nej dokážete hovoriť bez toho, aby ste zaplakali. Síce ma napísanie týchto riadkov ešte trochu dusí, ale prvýkrát neplačem. 🙂 Prvýkrát to dokážem naformulovať. 🙂

Neviem, či som si odpustila, ale rozhodne sa mi uvoľnila dosť podstatná časť energie. 🙂

Takže až nabudúce budete mať pocit, že zákon schválnosti úraduje v plnej sile, nerozčuľujte sa, prebičujte sa cez to nejako a sústavne hľadajte niečo pozitívne vo vašom živote, aby ste nevypenili a udržali energiu vovnútri.

A v noci sa potom budú diať zázraky. 🙂