Pár dní som bola uťahaná, tak sa nechannelovalo, lebo by som bola aj tak zaspala pri tom. Dnes som mala čas, ale vznikli nečakané práce (upratovať po Mačičkách) a dostavila sa aj bolesť hlavy, tak som to odsunula na neskôr. No a to neskôr je teraz. 🙂
Tému zvolil Gabriel: PENIAZE.
Hneď, ako to vyšlo, spomenula som si na štvrtkový webinár k blokádam pri zhmotňovaní hojnosti. Spýtala som sa ho, či preto vybral tú tému (o blokoch som sa tam nedozvedela veľa a nakoniec som to aj predčasne vypla). Potvrdil, že áno.
O PENIAZOCH ROBITE VELA PREDPOKLADOV
CHCETE, ABY BOLI, ALE ODSUVATE ICH DO NENAVRATNA, ABY U VAS STVARALI DOJEM VYSADY
Takže peniaze. Nemám pocit, že by bol prešiel nejaký obraz…
🙂 Ale počula si ma ešte pred kyvadlom.
Okej, to si ale nie som istá, že si to bol ty a nie ja.
🙂 Vždy si to ty. Vždy som to ja. Vždy je to Otec.
Vždy je to slivkový koláč 😛 .
🙂 Presne tak. Uvoľníš sa a ide správa. Je dôležité, kto presne to je?
No a čo keby to bol nejaký ksicht?
🙂 To by znamenalo, že si nastavená frekvenčne na ksichtov.
A ako mám vedieť, že nie som?
🙂 No predsa sa vždy spýtaš a vždy ti poviem, že som to ja.
A nemôže aj ksicht povedať, že je ty?
🙂 Môže. A ty mu neuveríš. Ty vieš, že som to ja, keď sa pýtaš. Sama si odpovieš, že som to ja. Keby som to nebol ja, budeš sa pýtať ďalej, lebo nebudeš mať dobrý pocit. 🙂 Vieš, kedy sme to my. Keby si bola s nejakou inou vibráciou, necítiš sa ako ty.
Ti platí aj o stavoch, kedy sa naštvem? (Toto som sa spýtala kvôli BooBak, dnes sme spolu o tom písali.)
🙂 Presne.
🙂 Takže keď sa cítim nesvoja…
…tak sa k tebe prichytilo niečo, na čo nie si navyknutá a stavaná.
A viem sa toho zbaviť?
🙂
Viem? 🙂
No ako?
Hmmmm… neviem. Nič mi nenapadá.
Spomenieš si, kto si. Usmeješ sa na seba. To ťa dostane do tvojej vibrácie a všetko, čo k nej nepatrí, odpadne samé od seba.
Ty, ale keď hovoríme o „vibrácii“, tak vlastne asi vôbec nehovoríme o vibrácii, nie?
🙂 Nie. Ale ako mám hovoriť o niečom, čo ty nedokážeš pochopiť? Už vibrácia je na kraji tvojho porozumenia.
Entrainment?
🙂 Vibrácia.
Ale mám pocit, že je tam aj niečo viac.
🙂 Tak to sa začínaš chytať. Čo tam je viac?
Ja neviem… je to len pocit… je to ako ten znak jin-jang. Ale neviem, čo presne na ňom, len sa mi to spája s tým obrazom.
🙂 A čo pre teba znamená jin-jang?
Uzavretý systém. Nemôžeš pridať a nemôžeš ubrať, lebo sa to vždy doplní… Počkaj – že by toto?
🙂 Presne. Si vibrácia. Nemôžeš sa zmeniť – nemôžeš pridať ani ubrať – bez toho, aby si nezačala byť iná vibrácia. Potom vzniká otázka, čo z toho si ešte ty a čo už nie si ty.
Hm?
🙂 No?
🙂 Začína sa to skladať, nie?
Ale keby sa na mňa nalepilo niečo nízke a vydržalo by to so mnou – bola by som to potom ešte stále ja?
Bola, len v inej dimenzii.
🙂 Začína … atď. 😉
Toto je haluz, Veliký. Fakt to začína zapadať jedno do druhého.
Vždy v istom stave poznania sa niektoré veci pospájajú a umožnia ti vidieť všetko v trochu inom uhle. Na tom inom uhle potom možno budovať ďalej. Teraz si pochopila, že nemáš hranice „ja“. Že si celý systém a nič viac ani nič menej. Nepochopila si to rozumom, to sa nedá rozumom pochopiť, ale zacítila si to. Odteraz si to tvoja energia bude pamätať ako poznatok. Možno zabudneš na skutočnosť, ale keď sa ten pocit dostaví, budeš vedieť, čo ti hovorí – o iných situáciách a iných súvislostiach.
Oki… Ale to sme dobre odbočili od tých peňazí.
🙂 Myslíš? Práve keď si sa naučila, že všetko je všetko? 😉
🙂 Dostal si ma.
To značí, že si aj peniaze a hojnosť – ak sa dokážeš vibračne trochu posunúť na rovinu, kde je tvoja vibrácia napojená na vibráciu peňazí.
To je také jednoduché?
🙂 A prečo by to malo byť zložité? Prečo by čokoľvek na svete malo byť zložité? Zložitým sa veci stávajú až vtedy, keď ich vyberieš z kontextu a skúmaš ako samostatné javy. Vždy ti z toho vypadne nejaká časť, ktorá potom nedáva zmysel. A preto sa dá vždy o „pravde“ dozvedieť niečo iné. Kým nepoznáš celok, vždy existuje nový uhol pohľadu.
Ktoré bariéry mám s peniazmi ja?
🙂 A čo by si povedala?
Viem o tom, že „peniaze kazia charakter“ a že „dobrí ľudia nebývajú bohatí“. A na tom webinári som sa dozvedela, že „neviem s peniazmi narábať“ a „nedokážem sa o seba postarať“. Je to všetko?
🙂 Kým bol webinár, mala si nejaký pocit.
Lenže ja si už nespomínam, čo to bolo… Počkaj… Bolo to poznanie, že u mňa peniaze nie sú negatívne obsadené. Že ich vždy beriem ako “prídu – uspokoja – odídu”. Že ich beriem ako tok, nie ako hmotu alebo udalosť.
Ak máš pocit toku, tak je vibrácia peňazí nablízku alebo je súčasťou tvojej vibrácie.
A je?
🙂 A nie je?
No, moc mi dneska nepomáhaš! Čo to bolo s tým stváraním dojmu výsady?
To je stále tá istá otázka. Peniaze sú zástupný predmet pre hojnosť. To, čo cítiš ako tok, nie sú peniaze, ale hojnosť. Hojnosť nadobúda formu peňazí, aby si ju mohla cítiť ako udalosť a všimla si ju. Registruješ „výsadu“ a máš pocit, že hojnosť prišla. Ale ona je tvojou súčasťou odjakživa.
Počkaj – a potom prečo niekedy mám hlboko do vrecka?
🙂 Najčastejšie si brániš vnímať hojnosť. Máš presné hmotné predstavy, ako sa prejavuje. Keby si sa neorientovala podľa vecí, ale podľa pocitov, mala by si hojnosť?
🙂 Mala.
Ako často? 🙂
Stále. 🙂 Takže hovoríš, že tým, že chceme, aby peniaze boli, vytvárame si pocit, že nie sú, aby sme si navodili dobrý pocit, až zas budú?
🙂 Zložité. Spomeň si, vnímate len rozdiely. Teplo-chlad. Svetlo-tma. Nepeniaze-peniaze. Nejdete na vlastnosť pod nimi, na hojnosť, ale vnímate len prejavy hojnosti.
Lebo sme ľudia?
🙂 Lebo vás k tomu nikto neviedol. Tú schopnosť máte aj ako ľudia, ale keď je svet čierno-biely, oveľa ľahšie je pre vás uchopiteľný, aj keď ho vnímate veľmi skreslene. Ale máte pocit, že veci sú jasné. Keby ste šli na rovinu pod prejavmi, prestali by byť veci jasné. Ako by si nazvala hojnosť v prípade, že nemáš peniaze na zaplatenie účtov?
No, asi „absentér“.
Nie. „Nepravda.“
Počkaj… Neviem to zachytiť…
Dostali by ste sa do stavu, kedy už by sa nedalo povedať, čo je správne alebo pravdivé a čo nie – kedy by začali byť všetky možnosti otvorené.
Ale.. to je ono, nie? To je stav zhmotňovania?
🙂 Nie. To nemá so zhmotňovaním veľa spoločného – okrem toho, že to má so zhmotňovaním všetko spoločné. To, čo si nazvala „zhmotňovaním“, je vlastne stav spokojnosti až vytrženia. Blaženosť. 🙂
To je to „požehnanie“? Bliss?
🙂 Presne tak.










Povedz svoj názor