Ide jeseň, už sa poznám, zasa budú depky… Už aj Gabriel ma upozorňoval, že sa prestávam smiať! Tak som si povedala, že si dám tú námahu a urobím nový projekt – úsmev na každý deň… Pokúsim sa každý deň nájsť nejaký citát, na ktorom sa zasmejem, a zverejniť ho tu.
Nijaké hlbokomyselné duchovno. (Hehe, pri slove “duchovno” si spomínam na jednu historku – týkala sa Tiny a tohto blogu. Tina má svoj vlastný blog “Duchovno” a v jednom okamihu jej začalo každý komentár zadržiavať na moderovanie. Dlho sme nevedeli, prečo, lebo som ju nikdy na moderovanie nenastavila, a z inej adresy jej išlo komentovať bez problémov… Až som jedného dňa upratovala svoju čiernu listinu slov v komentároch a našla som tam slovo “hovno”. 😀 A boli sme hneď o jedno poznanie 😉 múdrejšie – duchovno obsahuje aj to “hovno”. 😀 😀 😀 )
Takže späť k pôvodnej myšlienke – na rozdiel od Boslaalu, ktorý je určený na sebarozvoj, Úsmev na každý deň bude určený ako antidepresívum. Berte po kvapkách – každý deň aspoň jednu. (Ak budete mať v ten deň vlastné humorné citáty, budem rada, ak ich hodíte do komentárov.)
Úsmev každý deň dostane vlastnú kategóriu.
No a keď už som sa rozprojektila, tak som práve vymyslela jeden ďalší – Vďačnosť na každý deň. Kedysi som si začala viesť denník 5 veci, za ktoré som v ten deň vďačná – ale pretože to bolo neverejné, po 3 mesiacoch som zlenivela a prestala som s tým. Ak sa pridáte, môžeme to robiť tu: Každý deň k večeru napíšem, za čo som v tom dni bola vďačná ja, a vy máte komentáre na to, aby ste povedali, za čo ste boli vďační vy. 🙂 Čím viac sa nás nazbiera, tým dlhšie nás to udrží vo vibrácii vďačnosti. Idete do toho? 🙂
A kedy začíname? Fčil.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
2 odpovede na na “Úsmev a vďačnosť každý deň”
Ja som dnes vďačná za tento článok 🙂 Ako si opisovala jesenné depky, tak som si po polroku spomenula na môj zázračný difúzer na vonné oleje. Už bubloce, prevoniava celý byt a ja mám hneď viac energie a lepšiu náladu :)))
Páči sa miLiked by 1 person
…ja som dnes išiel večer peši z Marcheggu do D.N.Vsi. Celú dobu mi nad hlavou visel ťažký, zlovestný mrak a len , čo som si v Devínskej na parkovisku sadol do auta, dosť silno sa rozpršalo. Vtedy som pocítil radosť a vďačnosť, že to ten mrak “vydržal”, aj keď to preň muselo byť dooosť nepohodlné 🙂
Páči sa miLiked by 2 people