“Buď opatrný. Len čo začneš hovoriť, vytváraš verbálne univerzum; univerzum slov, myšlienok, predstáv a abstrakcií, navzájom prepletených a poprepájaných, geniálne vytvárajúcich, podporujúcich a vysvetľujúcich jedna druhú – a napriek tomu bez substancie, len obyčajné výtvory mysle.

Slová tvoria slová. Realita mlčí.” — Nisargadatta Maharaj

Spomínam si na seriál Space Rangers, kde jeden mimozemšťanský intrigán raz povedal čosi, čo sa mi vpálilo do mozgu: “Gedankenspiele über die Zukunft“. Myšlienkové hry o budúcnosti. Vždy, keď sa pokúsime niečo vyjadriť, púšťame sa touto cestičkou… a pretože sú to “hry”, nikdy nevieme, kde tá realita je a kde chýba.

Ako zajatci hmoty a duality sa pohybujeme v myšlienkových hrách o čomkoľvek. (A niektorí sa nepohybujú ani v tých “myšlienkových”, pretože miesto myslenia preciťujú. 😛 Ohavná rana pod pás – ale aj toto som ja. 😉 )