Hneď na začiatok: odpúšťanie nie je moja silná stránka. A keďže poznám svoju tendenciu zabúdať na to zlé a pamätať si len to dobré, mám premakaný “neodpúšťací” systém – vezmem emóciu zo situácie, premením ju na rozhodnutie/program a situáciu zabudnem. Alebo aj nie – niektoré situácie sú také rozčuľujúce, že si ich pamätám ako slon.
Kedysi to fungovalo priam úžasne. Bráni vám to sadnúť tomu istému človeku na lep druhýkrát, najmä ak máte tendenciu prikrášľovať si minulosť. Lenže niektorí ľudia z vášho života postupne zmiznú a vy napriek tomu beháte s programom. A keď už nemáte obeť pre svoj program, tak si nejakú nájdete.
🙂 Dobre obmedzujúce, čo?
Dnes ráno som sa dostala ďalej. Ako som sa zobúdzala, v polospánku, mi bežali myšlienky hore-dole, jedna cez druhú. Niečo hrali v rádiu a ja som si odrazu spomenula na tú záležitosť, keď ma eldhwenisti obvinili z čiernej mágie. Je to už roky rokúce, ale do mňa sa to vpálilo ako značka; nie samotná skutočnosť, pretože nech si každý hovorí, čo chce, ale to, že im to prešlo – že človek, ktorý sa štylizuje do spirituálnej autority, si môže dovoliť toto + poza chrbát obviňovanie z úmyselného škodenia, a nikto z načúvajúcich sa nepozastaví, nezdvihne obočie a neupozorní na to, že pre podobné obvinenia treba mať aj nejaký iný dôkaz než vlastné podozrenie, alebo sa potom netreba tváriť ó-až-tak-duchovne… Toto bol môj pocit, ktorého som sa nedokázala zbaviť. Že svet je chybný, pretože niečo také je možné.
A odvtedy som to nosila so sebou. Ošetrovala som to vždy na úrovni prejavu, keď sa to snažilo vyplávať na povrch, ale nedokázala som sa toho pocitu zbaviť. Premaľovávala som ho na “svet je v poriadku, to len ja mu nerozumiem”, lenže v hĺbke duše viem, že1. mu rozumiem a že 2. toto nie je v poriadku. Rovnako, ako nebude nikdy v poriadku, keď farári molestujú malých chlapcov. A keď náboženstvo vyhlasuje “sväté vojny” voči každému, kto kýchne.
Presne tento pocit nespokojnosti vyplával u mňa na povrch aj dnes, ako som sa prebúdzala. Okamžite sa dostavil obraz – čosi ako diera v zemi, ktorá sa rýchlo plní vodou. Hladina sa trblietala, voda bola čistá, ale akosi som vedela, že sa v tej jame nemá hromadiť.
A tak som si do tej jamy vmyslela štupeľ ako do vane a ten som vytiahla. 🙂
Dúfam, že už ma ten pocit prenasledovať nebude, a že som tým zrušila aj svoj program navážať sa do každého falošného gurua alebo egocentrika, pretože ma to už fakt prestávalo baviť. Keď chcú hlásať logické kraviny – kto som ja, aby som im bránila? A ako som včera radila jednej kočke – budem už len prudko vďačná, že nie som oni. 🙂
Neviem, či mám nejakú dušu, ale ak mám, dúfam, že práve našla svoj pokoj. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor