Eprakone – ezoterika a spiritualita

Kámoška pred chvíľkou na fejsbúku zdieľala linku na článok, ktorý obsahuje jeden úžasný mentálny poryv:

MHD. Sedím, vedľa mňa mamička s dieťaťom na kolenách. “Šašo, šašo! Vykrikuje chlapec a nadšene ukazuje smerom k celkom obyčajnej žene. Mamička pozerá, ja pozerám, ale nikde žiaden klaun. Mamička najskôr skúma, kde ho dieťa vidí, potom mu vysvetľuje, čo šašo je a ako vyzerá, a že tu žiaden nie je.

“Šašo!Šašo!” – trvá malý na svojom a bez prestávky to kričí a ukazuje. Prejdeme cca dve zastávky, matka už prešla cez bezradnosť a zúfalstvo do hnevu a keďže niektorí cestujúci zazerajú, frfľú a žiadajú ju, aby čoraz silnejšie kričiace dieťa umlčala, už ho nepresviedča, že v buse šašo nie je, ale snaží sa ho umlčať nahnevaným – Buď už ticho! – a zakrýva mu dlaňou ústa.

Mňa to zaujalo a tak, chtiac vedieť, čo ten malý vlastne vidí, sa prikrčím a spoza neho, vo výške jeho očí vykuknem a…FAKT! Je tam! Skúsila som vám ho narýchlo odfotiť- gombíček na výstup robí dáme červený nos, ktorý vidí iba chlapča. 🙂 A ja zase raz uvažujem nad našimi spôsobmi- najskôr skúmame, čo myslel, keď šaša nevidíme, povieme mu, že nechápe, čo šašo je, potom pridáme , že sa mýli a žiaden tu nie je a keď to nestačí, snažíme sa ho umlčať len preto, aby bol kľud. Hm. Pritom stačilo dôverovať a pozrieť sa na to z jeho uhla pohľadu. Alebo aspoň mu veriť a rešpektovať, priznať, že ja šaša nevidím, ale to, že ho neviem vidieť, ešte nemusí znamenať, že on sa mýli a už vôbec nie, že on klame či si vymýšľa…

Ten zvyšok, najmä to záverečné dôvodenie dcéry autorky, mi už také úžasné nepríde, ale možno “šašošašo”, takže nech si dôvodí, ako chce, môjmu vnímaniu to nezodpovedá, ale to neznamená, že moje vnímanie je najsprávnejšie.

Ja som túto lekciu dostala od známeho (Iskierka, prepáč, že si ťa požičiavam ako “učebnú pomôcku” 😛 ). Keď sme sa stretli, naše energie sa aspoň okrajovo dotýkali a bola som schopná “nahliadnuť” do jeho energie. Bola úžasná a nekonečná. Potom sa naše cesty rozišli a už som vnímala len jeho prejavy. Zapísal sa na taký a onaký kurz a tam vyrábali magickú paličku a rozprával mi s nadšením o tom, ako ju robil… a ja som len počúvala a čudovala sa, že človek, ktorý zhmotňuje vôľou, bez pomôcok, začína odovzdávať kontrolu nad svojou silou nejakej “magickej” veci. Nakoniec som sa neovládla a špitla som mu to. Už bol na odchode, obrátil sa v dverách, usmial sa a vraví: “Ale veď ja to viem… Ja už ani neviem, kde tú paličku mám.”

A vtedy som zistila, že keď ide o neho, môžem urobiť len jediné – dôverovať v jeho bezchybnosť, že najlepšie vie, čo je pre neho dobré. Môžem zboku “špitať”, ale to je všetko. Špitať pre prípad, že by ulietal, hoci si nemyslím, že ulieta, aj keď mne to ako úlet príde. 🙂 Netvrdím, že keby začal kričať “šašošašo”, tak okamžite idem hľadať jeho uhol pohľadu a emulujem ho 😉 ; každý máme svoj uhol pohľadu, pretože každý jeden uhol pohľadu je potrebný a je dobré, že ich máme odlišné. Ale ak by ma to zaujalo, zaručene začnem skúmať, prečo hovorí to, čo hovorí.

Ľudia to obvykle nerobia. Zanedbávajú skutočnosť, že každý máme odlišnú hĺbku vhľadu a zmysel pre odlišný typ detailov (“odbornosť”, ak chcete). Napríklad nedávno ma do biela rozžeravila spolupráca s inou organizáciou. Dlhé roky som robila marketing, marketingovú komunikáciu a reklamu.  Dokonca som ju pár rokov aj učila. Reklamné textovanie plus zalamovanie grafickej reklamy. Moja EMBA Master Thesis bola z marketingovej stratégie pre start-up, v tom aj marketingovej komunikácie (a ten start-up úspešne existuje už vyše 20 rokov), takže je tu šanca, že viem, čo robím… Tentokrát bolo treba vyrobiť inovatívny inzerát, tak sa kolega obrátil na mňa. Spoločne sme vymysleli typologicky závislý prístup so štyrmi motivačnými pútačmi – pre každý typ jeden. Zalomila som to s istou dynamikou, aby jeden typ informácií bol opticky odlíšený od iného a boli poprepletané výzvami k akcii. Išli sme to odkonzultovať so spolupracujúcou organizáciou. Dámam sa jedna z formulácií nepáčila. Tak sme im vysvetlili princíp, vysvetlila som im, že je to formulácia pre typ, na ktorý ony nemajú interfejs, a čo v nej sú signálne slová, na ktoré daný typ zareaguje. Pri rozchode sme sa dohodli, že pošlú mailom pripomienky, ak niečo ešte nájdu.

Prerobili celý inzerát. Preformulovali našu motivačnú formulku pre ten pre ne neuchopiteľný typ, vyhádzali všetky signálne slová a nahradili ich signálnymi slovami pre svoj vlastný motivačný typ. Ako keby sme tam neboli sedeli, ako keby som nebola nič vysvetľovala, akoby ony neboli empaticky pokývali hlavou na znamenie, že mi porozumeli… Nakoniec to celé nechali niekomu “skontrolovať” (neviem, komu, mohol to byť kľudne vrátnik alebo upratovačka, ale rozhodne to nebol profesionál) a ten tak rozbil grafiku a úpravu, že sa šťava z celého inzerátu vytratila a všetky výzvy k akcii buď zmizli, alebo boli oslabené; ako keby ste robili inzeráty na to, aby ste ľudí informovali, ale nechcete v nich vyvolať túžbu kúpiť či zúčastniť sa.

Keby mi bol niekto zo študentov na konci kurzu priniesol takúto úpravu inzerátu, tak letí aj bez krídel.

A najhoršie na tom bolo ich presvedčenie (a pokus presviedčať o tom aj nás), že majú pravdu… a bezmocnosť, pretože ako vysvetlíte niekomu, kto nemá potrebné vnímanie, že jeho názor je nesprávny? Minule mi tu hodne ľudí frfľalo, že som sa odvážila nazvať niekoho “hlupákom”. Toto je jedna z tých situácií. Máte väčší rozhľad, vidíte, kde ten druhý robí chybu, ale pretože on nemá ten rozhľad ako vy, nie je schopný si to uvedomiť – a navyše sa považuje za schopnejšieho ako vy, pretože vníma len do výšky svojich vlastných schopností a všetko nad ich rámec sú už preňho “kecy”. Toto bol prípad, kedy som ja kričala “šašošašo” a ten druhý mi jednoducho zapchal ústa svojím nadradeným názorom.

Za seba: keďže to vnímam citlivo (a vypenilo ma to), je tu nezanedbateľná možnosť, že robievam to isté. Idem sa v tomto smere stalkovať. Uvidíme, čo z toho vylezie… A otázka na vás – kto máte chuť pridať sa? Kto máte chuť rozšíriť svoju toleranciu aj na ľudí, ktorí vidia šašov? 🙂 Môžeme urobiť letný stalkovací projekt Šašošašo – ak chcete. 🙂