Kámoška pred chvíľkou na fejsbúku zdieľala linku na článok, ktorý obsahuje jeden úžasný mentálny poryv:
MHD. Sedím, vedľa mňa mamička s dieťaťom na kolenách. “Šašo, šašo! Vykrikuje chlapec a nadšene ukazuje smerom k celkom obyčajnej žene. Mamička pozerá, ja pozerám, ale nikde žiaden klaun. Mamička najskôr skúma, kde ho dieťa vidí, potom mu vysvetľuje, čo šašo je a ako vyzerá, a že tu žiaden nie je.
“Šašo!Šašo!” – trvá malý na svojom a bez prestávky to kričí a ukazuje. Prejdeme cca dve zastávky, matka už prešla cez bezradnosť a zúfalstvo do hnevu a keďže niektorí cestujúci zazerajú, frfľú a žiadajú ju, aby čoraz silnejšie kričiace dieťa umlčala, už ho nepresviedča, že v buse šašo nie je, ale snaží sa ho umlčať nahnevaným – Buď už ticho! – a zakrýva mu dlaňou ústa.
Mňa to zaujalo a tak, chtiac vedieť, čo ten malý vlastne vidí, sa prikrčím a spoza neho, vo výške jeho očí vykuknem a…FAKT! Je tam! Skúsila som vám ho narýchlo odfotiť- gombíček na výstup robí dáme červený nos, ktorý vidí iba chlapča. 🙂 A ja zase raz uvažujem nad našimi spôsobmi- najskôr skúmame, čo myslel, keď šaša nevidíme, povieme mu, že nechápe, čo šašo je, potom pridáme , že sa mýli a žiaden tu nie je a keď to nestačí, snažíme sa ho umlčať len preto, aby bol kľud. Hm. Pritom stačilo dôverovať a pozrieť sa na to z jeho uhla pohľadu. Alebo aspoň mu veriť a rešpektovať, priznať, že ja šaša nevidím, ale to, že ho neviem vidieť, ešte nemusí znamenať, že on sa mýli a už vôbec nie, že on klame či si vymýšľa…
Ten zvyšok, najmä to záverečné dôvodenie dcéry autorky, mi už také úžasné nepríde, ale možno “šašošašo”, takže nech si dôvodí, ako chce, môjmu vnímaniu to nezodpovedá, ale to neznamená, že moje vnímanie je najsprávnejšie.
Ja som túto lekciu dostala od známeho (Iskierka, prepáč, že si ťa požičiavam ako “učebnú pomôcku” 😛 ). Keď sme sa stretli, naše energie sa aspoň okrajovo dotýkali a bola som schopná “nahliadnuť” do jeho energie. Bola úžasná a nekonečná. Potom sa naše cesty rozišli a už som vnímala len jeho prejavy. Zapísal sa na taký a onaký kurz a tam vyrábali magickú paličku a rozprával mi s nadšením o tom, ako ju robil… a ja som len počúvala a čudovala sa, že človek, ktorý zhmotňuje vôľou, bez pomôcok, začína odovzdávať kontrolu nad svojou silou nejakej “magickej” veci. Nakoniec som sa neovládla a špitla som mu to. Už bol na odchode, obrátil sa v dverách, usmial sa a vraví: “Ale veď ja to viem… Ja už ani neviem, kde tú paličku mám.”
A vtedy som zistila, že keď ide o neho, môžem urobiť len jediné – dôverovať v jeho bezchybnosť, že najlepšie vie, čo je pre neho dobré. Môžem zboku “špitať”, ale to je všetko. Špitať pre prípad, že by ulietal, hoci si nemyslím, že ulieta, aj keď mne to ako úlet príde. 🙂 Netvrdím, že keby začal kričať “šašošašo”, tak okamžite idem hľadať jeho uhol pohľadu a emulujem ho 😉 ; každý máme svoj uhol pohľadu, pretože každý jeden uhol pohľadu je potrebný a je dobré, že ich máme odlišné. Ale ak by ma to zaujalo, zaručene začnem skúmať, prečo hovorí to, čo hovorí.
Ľudia to obvykle nerobia. Zanedbávajú skutočnosť, že každý máme odlišnú hĺbku vhľadu a zmysel pre odlišný typ detailov (“odbornosť”, ak chcete). Napríklad nedávno ma do biela rozžeravila spolupráca s inou organizáciou. Dlhé roky som robila marketing, marketingovú komunikáciu a reklamu. Dokonca som ju pár rokov aj učila. Reklamné textovanie plus zalamovanie grafickej reklamy. Moja EMBA Master Thesis bola z marketingovej stratégie pre start-up, v tom aj marketingovej komunikácie (a ten start-up úspešne existuje už vyše 20 rokov), takže je tu šanca, že viem, čo robím… Tentokrát bolo treba vyrobiť inovatívny inzerát, tak sa kolega obrátil na mňa. Spoločne sme vymysleli typologicky závislý prístup so štyrmi motivačnými pútačmi – pre každý typ jeden. Zalomila som to s istou dynamikou, aby jeden typ informácií bol opticky odlíšený od iného a boli poprepletané výzvami k akcii. Išli sme to odkonzultovať so spolupracujúcou organizáciou. Dámam sa jedna z formulácií nepáčila. Tak sme im vysvetlili princíp, vysvetlila som im, že je to formulácia pre typ, na ktorý ony nemajú interfejs, a čo v nej sú signálne slová, na ktoré daný typ zareaguje. Pri rozchode sme sa dohodli, že pošlú mailom pripomienky, ak niečo ešte nájdu.
Prerobili celý inzerát. Preformulovali našu motivačnú formulku pre ten pre ne neuchopiteľný typ, vyhádzali všetky signálne slová a nahradili ich signálnymi slovami pre svoj vlastný motivačný typ. Ako keby sme tam neboli sedeli, ako keby som nebola nič vysvetľovala, akoby ony neboli empaticky pokývali hlavou na znamenie, že mi porozumeli… Nakoniec to celé nechali niekomu “skontrolovať” (neviem, komu, mohol to byť kľudne vrátnik alebo upratovačka, ale rozhodne to nebol profesionál) a ten tak rozbil grafiku a úpravu, že sa šťava z celého inzerátu vytratila a všetky výzvy k akcii buď zmizli, alebo boli oslabené; ako keby ste robili inzeráty na to, aby ste ľudí informovali, ale nechcete v nich vyvolať túžbu kúpiť či zúčastniť sa.
Keby mi bol niekto zo študentov na konci kurzu priniesol takúto úpravu inzerátu, tak letí aj bez krídel.
A najhoršie na tom bolo ich presvedčenie (a pokus presviedčať o tom aj nás), že majú pravdu… a bezmocnosť, pretože ako vysvetlíte niekomu, kto nemá potrebné vnímanie, že jeho názor je nesprávny? Minule mi tu hodne ľudí frfľalo, že som sa odvážila nazvať niekoho “hlupákom”. Toto je jedna z tých situácií. Máte väčší rozhľad, vidíte, kde ten druhý robí chybu, ale pretože on nemá ten rozhľad ako vy, nie je schopný si to uvedomiť – a navyše sa považuje za schopnejšieho ako vy, pretože vníma len do výšky svojich vlastných schopností a všetko nad ich rámec sú už preňho “kecy”. Toto bol prípad, kedy som ja kričala “šašošašo” a ten druhý mi jednoducho zapchal ústa svojím nadradeným názorom.
Za seba: keďže to vnímam citlivo (a vypenilo ma to), je tu nezanedbateľná možnosť, že robievam to isté. Idem sa v tomto smere stalkovať. Uvidíme, čo z toho vylezie… A otázka na vás – kto máte chuť pridať sa? Kto máte chuť rozšíriť svoju toleranciu aj na ľudí, ktorí vidia šašov? 🙂 Môžeme urobiť letný stalkovací projekt Šašošašo – ak chcete. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Mam chut pridat sa. Nemam teraz konkretny pripad, ale mozno sa pri stalkovani najde.
Páči sa miPáči sa mi
To znie ako výzva.:)my sa s týmto ako zahradne architektky stretavame stále..je to tazke zamestnanie.ale len kvôli ľuďom.najdu sa vynimky..zacinam si myslieť že ja asi na to nemam…
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Ale vieš, že si sa práve porazila, pravda? Sama seba. Nebolo na to treba ani nepriateľa. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Noo..nevzdavam sa ešte.ešte si dam šancu.😊 kým to nezvladnem bude sa mi to opakovať..to ne:)
Páči sa miPáči sa mi
No to by mohlo byt zaujimave 🙂
Páči sa miPáči sa mi
No hned ako som to napisala, mam aj prvy kvalitny material na stalking. Jeden moj FB znamy ma presvedca ze vraj som sa s nim niekedy hadala o vplyve chemtrailsu, vraj ma on presviedcal o tom ze je to bullshit a ja som mu vraj od jedu driapala displej. Ludia, hladam ten jeho pohlad kde je ten saso, ale nejde to. Chemtrails totiz povazujem za novodoby blud urceny adeptom na paranoidnu psychozu, nevedela som si predstavit ze by tomu niekto mohol v skutocnosti verit. Matne si v suvislosti s nim a touto temou pamatam len na jednu moju srandovnu poznamku, najskor som myslela, ze to zobral vazne a ma na mysli to. Ale on mi popisuje nejake rozsiahle debaty a nejake jeho vysvetlenia a argumentacie, ktore mi vraj daval. ja pritom o nicom takom vobec neviem. Skusila som si predstavit ze som mozno bola mimo zmyslov a mam totalnu amneziu, poprosila som ho ci by mi vedel ten rozhovor niekde najst. Nevie. Potom som skusila alternativu, ze si ma s niekym zmylil a ze ten rozhovor mozno prebehol s niekym inym a nie so mnou. Nie. Vie urcite ze so mnou. Mohol sa mi niekto nalogovat na konto a debatovat s nim, ale to by som asi na svojom konte nasla neskor. Takze ani tato alternativa nie je mozna. Tak neviem. Je mozne ze ten saso je jeho halucinacia, ale v tomto pripade ja naozaj nemam sancu tento uhol pohladu zazit ani ked sa ako posuniem.
Páči sa miLiked by 1 person
Urobila som teraz este jeden maly test. Postol plesnive rajciny z Kauflandu a rozculuje sa. Napisala som mu vazne bez smajla ze neviem ci vie o tom, ale vraj Kaufland kupil Zdeno z Popradu. Ak zacne argumentovat ze nekupil, je to jasne 😀
Páči sa miPáči sa mi
Niekedy ľudia prijmú tvoju myšlienku natoľko za tvoju vlastnú, že okolo nej prekrútia realitu. Vezmi to ako pochvalu, že si ho preprogramovala. Alebo ako dôkaz, že vždy je protifil. 😉
Ale to, čo popisuješ (že niekto prijme tvoje myšlienky natoľko za vlastné, že ich vníma ako svoje vlastné a teba ako toho, koho treba presviedčať), je dosť bežný ľudský jav. Ten uhol pohľadu je “a predsa mám pravdu”, aj keď musím celkom zmeniť pôvodné východiská. Tam nejde o stupeň poznania, ale o privlastnenie si poznania. Neuvedomujú si, že poznanie sa nám “deje” a preto nemá vlastníka. 🙂
Ja sama mám v živote jednu situáciu, ktorú si pamätám istým spôsobom a našťastie som si ju do denníka zapisovala priebežne – ale teraz mi všetci zúčastnení nezávisle a bez vzájomnej dohody tvrdia, že to bolo celkom inak… Tak to akceptujem a najbližšie vysvetlenie, ktoré pre to mám, je, že som sa posunula medzi vrstvami reality do takej paralelnej, kde sa veci diali inak, len ja a môj elektronický denník vieme, ako to bolo v realite, odkiaľ som prišla. Ak máte niekto nejaké iné vysvetlenie (na úrovni “to sa stalo” – “ale to sa nikdy nestalo”), sem s ním! 😀 (Lebo to moje je hoooodne ezoterické 😕 …)
Páči sa miLiked by 1 person
Tak už sme zjavne so stalkovaním začali… Pripnem tento článok celkom hore na stránku do sekcie “K článkom”, aby sme ho tam počas leta bez problémov našli. 🙂 Diskusia môže bežať cez komentáre.
Alebo máte niekto lepší nápad?
Páči sa miLiked by 1 person
Sun, ako som citala tvoj komentar – ako vies vdaka denniku aka bola situacia a druhi si ju uz pamätaju uplne inak (alebo si ju niekam inam posunuli) – mi vybehla jenda moja dnesna situacia, ako modelova aj pre niektore minule.
Minuly tyzden som mala rozhovor s kolegynou, ktoru vnimam tak, ze denne potrebuje odovzdat svoju ciastku jedu na niekoho a uz sa vramci oddelenia dohadujeme, kto jej zavola spät, ak ma nejaky problem. NO a minuly tyzden som sa teda “obetovala” ja a zavolalal som jej. Vypocula som si vsetky jej staznosti a s kludom som sa jej snazila odpovedat (ak ma nechala dohovorit). V urcitej faze nasho rozhovoru mi uz dosli argumenty a uz som len zahlasila, ze na ten problem sa mozeme spytat tak jedine ludi, co uz su v penzii, ze tu jej pomoct uz neviem. Viac som s nou nevravela, ale situacia sa za par dni u nej/jej oddeleni vyhrotila a dnes ide pisat na mna staznost sefstvu a pred mojimi kolegami spomenula, ze najviac ju rozzurilo, ako som jej povedala, ze ona ma volat penzionistom.
Po obsiahlom opise situacie prichadzam k jadru – ja si totiz uz vobec nepamatam, co som jej PRESNE povedala – ci ma ona volat, ci mam ja volat, ci som povedala ze “na to sa mozeme” tych penzionistov spytat – jednoducho viem si vybavit pocit rezignacie, ktory som mala, ked som jej to hovorila – ale neviem presne slova a tak som ani mojim kolegom uz nevedela reprodukovat, co som jej presne povedala.
A tu sa mi vyjavuje dalsia paralela z druhej strany – presne som si zapamatala jednu vetu od Iskru co sa tykalo nasho centra a na zaklade tej vety som behala okolo horucej omacky a posuvala rozhodnutie stahovky a ked som tu vetu Iskrovi spomenula, tak ten si ju ani nepamätal, lebo to mal vlastne uplne na salame 🙂
No a tu sa dostavam teda k bezchybnosti slovom – keby som ja povedala kolegyni namiesto ironickej poznamky k penzionistom (dochodcom!!! az teraz mi to spravne slovo napadlo), ze uz rezignujem v mojich argumentoch, asi by sa cela situacia vyvinula inak. JJ – mam to – takze ocividne nie som vzdy bezchybna slovom a tu sa mi to pekne ukazalo. Akaaa paradicka. Vdaka 😀
Páči sa miLiked by 1 person