Nedávno som sa na sebe dobre zasmiala… Niekedy potrebujeme život, aby nám nastavil poriadne krivé zrkadlo, aby sme si o ten pokrivený obraz dobre natĺkli nos… 😀

Fejsbúk ma upozornil na novú správu v jednej skupine: “Neviete, čo za dementa má na xxx ryšavú mačku a chodí s ňou na vodítku?” Skoro mi oči vypadli… To aký posudzovačný musí byť niekto, kto napíše, že iný je idiot len preto, že má mačku na vodítku?!

Už som šla napísať tento svoj postreh, ale najprv som si prečítala reakcie. A než som skončila, rehotala som sa v pokore…

Poučenie číslo 1: To aký posudzovačný musí byť niekto, kto si urobí “spravodlivý názor” bez toho, aby si najprv overil svoj vnem? Ruiz by zo mňa radosť veru nemal… 😳

Rozmýšľam, či to nie je tým, že sme prednostne nastavení na hľadanie toho zlého a jeho odstránenie/potrestanie. Je to celospoločenský program, o ktorom potrebujeme vedieť a potrebujeme s ním niečo urobiť, pretože nás ukotvuje v tom, že svet je nepriateľské a chybné miesto plné nedostatkov a zlých ľudí. A potom sa čudujeme, keď presne toto okolo seba vnímame. 😕

Poučenie číslo 2: Kedysi mi jedna klientka povedala o svojom šéfovi, že “on mluví jak prase”. 😉 Bol to expat, Francúz, ktorý hovoril francúzskou rýchlosťou a prízvukom po anglicky. Najprv som neverila, že “mluví jak prase”, ale po prvej minúte som svoju vieru upravila 😛 . Odvtedy som mala niekoľkokrát skúsenosť, že ľudia “mluvia 😉 jak prase” – nepresne a ledabolo používajú slová a je lepšie sa dvakrát spýtať, než raz začať s povedaným pracovať… a napriek tomu som to zasa urobila. 😕

Poučenie číslo 3: Keď niečo píšem, mala by som si to po sebe prečítať a posúdiť, či je to rovnako zrozumiteľné aj pre niekoho, kto nemá v hlave všetko to, čo ja… Ja po sebe čítam často a výdatne, ale to je tým, že zo svetom komunikujem väčšinou písomne. Ľudia, ktorí väčšinou hovoria, môžu mať problém s tým, že napíšu, čo nimi myká, ale nie, prečo to nimi myká a čo chcú komunikáciou zistiť/dosiahnuť. Celkove: keď sme vypenení, nepíšme. Alebo čítajme po sebe aj 7x.

Poučenie číslo 4: Keď sa dostaneme do takejto situácie, buď budeme diskutovať ďalej náš zlý pocit a prekvapenie, alebo sa vrátime k téme – v ukážke to urobila až žltá dáma (a keby som bola napísala svoj pind aj ja, zasa celú diskusiu odkloním od témy 😳 ).

Mám rada tieto situácie, keď ma osvieti. Ďakujem fejsbúku, že na mne pracuje. 😀