Zasa som mala vďaka fejsbúku zážitok… Už som zvyknutá, že ľudia tam tikajú akosi inak ako ja, ale tento bol pre mňa prevracák 😉 .
Terrafina postla obrázok nejakého rozkvitnutého stromu. Akýsi chlapec napísal, že ide o tamarišku. Ako som sa na obrázok pozerala, nijako to nevyzeralo ako tá tamariška, čo mi rastie v záhrade, tak som jej napísala: “Obávam sa, že to tamariška nebude – mám ju za domom a vyzerá inak. 🙂 ”
Na to sa znova ozval ten chlapec, že “mam psa, ale paradoxne vyzera inak ako susedov… napriek tomu, ze je to tiez pes. 🙂 ” Plus metrový zoznam rôznych druhov tamarišiek.
Zdvihla som obočie. Vďaka irónii šlo jasne o emocionálnu reakciu. Zjavne má s mojím komentárom problém. Došlo mi, že som sa ho nejako dotkla, len som nechápala, čím presne… Jeho vec; neriešim.
Na druhý som videla ďalší Terrin obrázok nejakého stromu, že vraj “akácia”. A pod ním sa objavil komentár od toho istého chlapca: “Obavam sa, že to akacia nebude – mam ju za domom a vyzera inak.”
Klesla mi čeľusť. To som ho natoľko vytočila, že po 24 hodinách ešte stále cítil nutkanie parafrázovať môj pôvodný výrok?
Zostalo mi to visieť v pamäti a ako som šla spať, tak som nad tým trochu špekulovala. Čo zapríčinilo, že sa ho môj pôvodný komentár natoľko dotkol, že ešte aj po 24 hodinách (plus-mínus) cítil potrebu parafrázovať ho?
Proste nerozumiem. A ja nemám rada, keď niečomu nerozumiem. (Možno preto nemám rada život, ľudí, matematiku,… atď. Zoznam aspoň taký dlhý ako ten zoznam tamarišiek. 😉 )
No a teraz moja otázka na vás: Vidíte v tom mojom pôvodnom komentári niečo, čo by mohlo vybudiť emocionálnu reakciu, ktorá pretrvá až do druhého dňa? Znie vám nejako kritizovačne alebo útočne? (Ak áno, čo v ňom?) Lebo je tu možnosť, že som sa už od empatie posunula tak ďaleko, že píšem sprosto a ani to netuším. 🙂













Povedz svoj názor