Ako deti sme sa vo veľmi skorom veku od rodičov naučili vytvárať si k ľuďom okolo nás istý typ vzťahu. Ten potom podvedome reprodukujeme po celý zvyšok života:

• bezpečné pripútanie: dieťa sa cíti bezpečne v rodine; vie, že bude milované; vie, že sa postarajú o jeho potreby – možno nie zakaždým a možno nie dokonale, ale principiálne predpokladá, že sa postarajú -> cíti sa v danom vzťahu bezpečne a usadene
  Bezpečná pripútanosť obvykle súhlasí s vyjadreniami: “Je pre mňa relatívne jednoduché emocionálne sa zblížiť s inými. Cítim sa v pohode, keď som závislý na iných a iní sú závislí na mne. Nebojím sa osamenia alebo toho, že by ma iní neakceptovali.”
• vyhýbavé pripútanie: ste dieťa a ste v rodine, ale nenapĺňajú sa vaše potreby, resp. napĺňa sa z nich len veľmi málo; dieťa nemôže odísť, tak si potrebuje vytvoriť aspoň akú-takú pripútanosť k danej rodine (aj keď ho možno týrajú alebo zanedbávajú)
  Vyhýbavé pripútanie má dve formy: jednu založenú na strachu zo straty/ublíženia (“Necítim sa dobre, keď som príliš naviazaný na niekoho iného. Chcem emocionálne úzky vzťah, ale nedokážem úplne veriť iným ľuďom alebo byť na nich závislý. Obávam sa, že ak si druhého pustím príliš blízko, mohol by ma zraniť.”), inú založenú na odmietaní závislosti (“Som v pohode bez úzkeho vzťahu s niekým iným. Je pre mňa veľmi dôležité byť nezávislý a sebestačný. Nechcem byť závislý a nechcem niesť zodpovednosť za iných.”).
• rozpoltené pripútanie je stred medzi hornými dvoma: vaše potreby boli napĺňané niekedy, ale nie vždy; u dospelých to končí vzťahom sileným, budujúcim na dožadovaní sa a vábení; jedinec berie vzťah ako principiálne nestabilný a snaží sa partnera si za každú cenu naplno pripútať, prípadne ho svojou pozornosťou prenasleduje a stáva sa na partnerovi závislý
  Rozpoltená pripútanosť sa prejavuje vo vyjadreniach ako: “Chcem byť úplne blízko a intímny s inými ľuďmi, ale oni ma často nechcú mať až tak blízko.” alebo “Necítim sa dobre bez blízkosti toho druhého, ale často si myslím, že on na mne nevisí natoľko, ako visím ja na ňom.”

Tieto štýly sa dajú zmeniť, ale nie je to jednoduché.

Zdroj: Dawson Church a Wikipédia