Hehe, teraz som práve narazil opäť na zdanlivý paradox červých dier, ktoré vraj umožňujú skratku medzi 2 bodmi vo vesmíre, ohnutím priestoru do kruhu. Bol som v kine na Interstellar (scificko, ako vysite).
Vraví sa, že najkratšia cesta z A do B je priamka a teda mužský to symbol hehe a TUDLE.
Ohnutím priestoru do kruhu, čo je zase ženský symbol, sa 2 krajné body priamky stanú susediacimi a TADAAA!, čo bolo vzdialené svetelné roky (vzdialenosť, ktorý svetlo prejde za 1 rok), je zrazu tu a teraz 😆
Jediné, čo je na to treba (podľa mojich znalostí), je dostatočne veľká gravitácia (sila), aby sme priestor dokázali poriadne ohnúť…a hádajťe ktorý aspekt gravitácia reprezentuje? ženský! 😀
Mohol by byť napr. zámer gravitačnou silou? Ako teda funguje to zhmoťňovanie?…ok, toto síce nie je o pohybe v hmotnom vesmíre, ale tiež je to nejaký pohyb z A stavu do B stavu, nie?
Tuším, že to mužské vnímanie (v energetickom slova zmysle) je dosť pomalá záležitosť, aj keď je zdanlivo “jasne” definovateľná.
Ženy to možno vedia už dávno, ale pre mňa je to celkom nový objav…hihihi
…pokiaľ ide o nezáväzné filozofovanie pri vínku, tak je to super disciplína . Pokiaľ ale treba vec nielen posúdiť, ale aj rozhodnúť, začína to pre mňa byť tak trochu desivé. Veľa rozhodnutí je totiž treba urobiť v časovej tiesni, takže sa nutne pohybujem niekde medzi intuíciou a žrebovaním a to je pre môj pocit zodpovednosti a spokojnosti veľmi tenký ľad. Na druhú stranu , keď už ten čas mám, môže to byť ešte horšie – tu zas hrozí, že čím sa v tom viac rýpem, tým to viac prekombinujem, aby som dodatočne zistil, že to čo ma napadlo ako prvé bolo najlepšie – čo sa však nedeje tak často, aby som z toho mohol urobiť pravidlo a spoliehať sa na to. Za takéhoto stavu by sa dalo povedať, že by dané rozhodnutie malo byť v súlade s mojim vnútrom, ale čo keď ten môj interiér je akurát vtedy všetkým iným, len nie pokojnou hladinou rybníka ? Tiež by sa mohlo povedať, že každé moje rozhodnutie je správne, lebo sa v daný moment rozhodujem najlepšie ako viem. To je síce príjemné mastenie brucha, ale zas len dovtedy, dokým nie som nútený vyžrať si dôsledky zlej volby. No skrátka celé zle :o)))))
3 odpovede na na “Všetko je len uhol pohľadu”
Hehe, teraz som práve narazil opäť na zdanlivý paradox červých dier, ktoré vraj umožňujú skratku medzi 2 bodmi vo vesmíre, ohnutím priestoru do kruhu. Bol som v kine na Interstellar (scificko, ako vysite).
Vraví sa, že najkratšia cesta z A do B je priamka a teda mužský to symbol hehe a TUDLE.
Ohnutím priestoru do kruhu, čo je zase ženský symbol, sa 2 krajné body priamky stanú susediacimi a TADAAA!, čo bolo vzdialené svetelné roky (vzdialenosť, ktorý svetlo prejde za 1 rok), je zrazu tu a teraz 😆
Jediné, čo je na to treba (podľa mojich znalostí), je dostatočne veľká gravitácia (sila), aby sme priestor dokázali poriadne ohnúť…a hádajťe ktorý aspekt gravitácia reprezentuje? ženský! 😀
Mohol by byť napr. zámer gravitačnou silou? Ako teda funguje to zhmoťňovanie?…ok, toto síce nie je o pohybe v hmotnom vesmíre, ale tiež je to nejaký pohyb z A stavu do B stavu, nie?
Tuším, že to mužské vnímanie (v energetickom slova zmysle) je dosť pomalá záležitosť, aj keď je zdanlivo “jasne” definovateľná.
Ženy to možno vedia už dávno, ale pre mňa je to celkom nový objav…hihihi
Toľko k uhlom pohľadu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
obrázok je suuupeeer !!!
Páči sa miLiked by 1 person
…pokiaľ ide o nezáväzné filozofovanie pri vínku, tak je to super disciplína . Pokiaľ ale treba vec nielen posúdiť, ale aj rozhodnúť, začína to pre mňa byť tak trochu desivé. Veľa rozhodnutí je totiž treba urobiť v časovej tiesni, takže sa nutne pohybujem niekde medzi intuíciou a žrebovaním a to je pre môj pocit zodpovednosti a spokojnosti veľmi tenký ľad. Na druhú stranu , keď už ten čas mám, môže to byť ešte horšie – tu zas hrozí, že čím sa v tom viac rýpem, tým to viac prekombinujem, aby som dodatočne zistil, že to čo ma napadlo ako prvé bolo najlepšie – čo sa však nedeje tak často, aby som z toho mohol urobiť pravidlo a spoliehať sa na to. Za takéhoto stavu by sa dalo povedať, že by dané rozhodnutie malo byť v súlade s mojim vnútrom, ale čo keď ten môj interiér je akurát vtedy všetkým iným, len nie pokojnou hladinou rybníka ? Tiež by sa mohlo povedať, že každé moje rozhodnutie je správne, lebo sa v daný moment rozhodujem najlepšie ako viem. To je síce príjemné mastenie brucha, ale zas len dovtedy, dokým nie som nútený vyžrať si dôsledky zlej volby. No skrátka celé zle :o)))))
Páči sa miPáči sa mi