Včera ma otrávili. Nie veľmi, ale predsa. Celý príbeh:

Poobede som šla do záhrady vyniesť kompostovateľný odpad do kompostéra. Už asi pred dvomi týždňami som si všimla, že rastliny okolo plota so susedom sú zvädnuté – aj jahody, ktoré o pol metra ďalej od plota boli celkom svieže. Prekvapilo ma to, pretože výdatne pršalo, tak som vedela, že sa zasa cez plot niečím oblievalo. Urobila som fotky pre prípad, že sa pôjdem sťažovať na miestny úrad, ale potom som zabudla.

No a včera som vyšla von a zistila som, že sú maliny. Tak som si hneď našla najčervenšiu a vopchala do úst. Bola slaná. Ešte som si pomyslela, že mám niečo s chuťovými kanálikmi, a išla som skúsiť ďalšiu a ďalšiu – ale všetky boli slané. Potom som šla do stredu pozemku, kde boli lesné jahody. Tie boli v poriadku, len ja som už akosi mala slano v ústach. Pobrala som sa späť k plotu na rajčiny a všimla som si, že oba rajčiakové kríčky sú celkom spálené a zničené. Spomenula som si, ako susedia niečím vypaľovali pás mojej záhrady pri plote, a zvyšných zopár rajčín som len nazbierala, ale nejedla.

Pobrala som sa dovnútra.  Do pol hodiny som dostala migrénu so všetkým: nevoľnosť, vracanie, hnačky, potenie, svetlo- a zvukoplachosť. Hovorím si “migréna” a idem si dať prášok, nech to dostanem pod kontrolu. Lenže… prášok nezabral.

Na večeru som si urobila už len čaj a pobrala som sa do postele, lebo už ani sedieť som nevládala.

V noci mi to došlo. Spojilo sa mi ničenie záhrady a moja nevoľnosť, ktorá zjavne nebola migréna. Spýtala som sa, čím som sa otrávila, a okamžite došla odpoveď: “síran meďnatý”. A napadlo mi, že by som sa mala napiť mlieka, ale nijaké mlieko nemám, pretože netolerujem laktózu. Takže sa len prevalilo na druhý bok a zdochýnalo sa ďalej. Ale nie nečinne; povedala som si, že už mám toho ubližovania po 25 rokoch akurát tak dosť a ide sa robiť “nepriateľský akt”. To, čo som sa zdráhala dovtedy urobiť. Spojila som sa so smrťou každého jedného z nich. Predstavila som si ich a potom som čakala, čo sa s nimi stane. Jeden bol niečím rozpučený ako kliešť. (Presne tento obraz – kliešť medzi dvoma nechtami. A prsk.) Druhému pleseň vyžrala do brucha zelenú dieru. Tretia zožrala sama seba – vyzerala ako oranžový salamander a začala od chvosta a zadných nôh. Štvrtý, myslím, uhorel. Piata si našla milenca (hehe, asi ešte neprišiel jej čas 😉 ). No a zakaždým, keď som videla ich smrť, tak som ju potvrdila. Prichodila som si ako Terminátor, ktorý volí z roletkového menu. 😉 A uvedomila som si, že kedysi som sa začala zaoberať mágiou, aby som nás ochránila pred nimi. Takže kruh sa uzavrel.

Ráno som sa prebrala, hlava bolela, žalúdok sa prevracal, ale už to bolo miernejšie. Síce som chodila zohnutá v pravom uhle, ako som sa nevládala narovnať, ale už som dokázala stáť a hýbať sa. Nakŕmila som kožúšky, vyčistila som záchodíky, dala som si kúsok chleba ako dlaň, ktorý som hneď aj vyvrátila, no a vypila som čaj. Uvažovala som, čo mám urobiť, aby som to svinstvo z tela dostala čo najrýchlejšie von. A vtedy mi napadlo, že prečo sa idem zbaviť tej jedovatiny, keď ju môžem “vstáť” do svojej energie. Tak, ako som kedysi “vstála” do seba ľadvinové kamene. Tiež sa rozplynuli.

A tak som si pustila Well of Souls a išla som stáť žam žung. Pred očami sa mi vykreslil uzavretý ohnivý kruh. Rozprestrela som svoje dračie krídla, ako keby som nimi chcela udierať, ale ja som taký ten neútočný typ, takže som ich pekne poskladala okolo seba ako netopier a urobila som si z nich ochrannú obálku. Nejdem ubližovať; idem sa chrániť.

Náhle sa ozval hlas, že nie je rád, že to riešim ja, pretože to vyzerá, ako keby som nedôverovala im. Upozornila som ho (mierne zlomyseľne), že ale to nie je vec dôvery, lež trpezlivosti. Po rokoch čakania, že ma ochránia, mi došla trpezlivosť a vzala som to do vlastných rúk. Že neviem, či robím dobre, ale rozhodla som sa a robím. Hlas odpovedal, že v podstate robím to, čo by urobili oni, ale že to aj tak vyzerá ako nedôvera. Ako keby som behala po svete s tým, že som ponechaná sama na seba a ak to neurobím ja, neurobí to nik.

To ma zarazilo, pretože tento program naozaj vlastním… ale nie v tomto prípade. Spýtala som sa, či to teda odvolajú; že ak sa im to nehodí do plánu, kľudne nech to škrtnú.

Načo? Aj tak by sa to stalo, prišla odpoveď.

Odstála som si svoje. Už sa viem narovnať. Nohy a ruky sa mi ešte stále trasú a hlava mi ešte stále hučí, ale už ako-tak fungujem (a zajtra a  pozajtra musím, lebo učím v jazyku). A mám pocit, že som urobila niečo, čo bolo treba urobiť už dávno. Koniec-koncov, teraz s energiou síranu meďnatého (dokelu, musím sa ísť pozrieť, čo za sasafras to vôbec je) budem asi dobre jedovatý jedinec. 😛

Takto douvažujem a idem na fejsbúk pozerať si citáty. A čo nájdem?

Bezvýhradná láska neznamená, že máš bezvýhradne akceptovať zlé zaobchádzanie.

Ak urobíš chybu, pripusť ju a choď ďalej. Celá spirituálna cesta je padanie v kuse na zobák. A potom vstaneš, oprášiš sa a ideš ďalej. KEBY SI BOLA DOKONALÁ, NEBOLA BY SI NA TEJTO CESTE.

Príkoria v živote slúžia jednému jedinému – odhaliť naše skryté vnútorné zdroje.