Dnes ráno som mala ďalšiu z tých “podivných” konverzácií s Gabrielom. Bola som napojená a všimla som si, že chrbát mám akoby rozpustený a spojený s ním, ale predná časť tela sa cítila “pevne”, ľudsky. Tak, ako vždy predtým. Aj tá predná časť, aj ten chrbát. Ale už sme boli chvíľku rozkecaní a už na mňa asi nejako zavplýval, pretože odrazu mi došlo, že ale ak je Gabriel priestor mojej existencie a súčasne je Gabriel časť systému bez pevných hraníc, tak čo je oproti mne tam, kde mám tvár?
Spýtala som sa. Povedal, že samozrejme je to nezmyselný obraz a je daný mnou samou. Že nijaká časť zo mňa nie je “nerozpustená” – že to si len myslím, že to som ja. Že je to dané mojím ľudským vnímaním. A potom došiel podraz:
“Prestaň všetko vnímať ako “veci” a začni to vnímať ako “udalosti”.”
Nechytala som sa. Pokúsila som sa to dať do súvisu s obrazom, kde tvoríme guľu, ľudské vnímanie je na povrchu a tým, čo vníma, tú guľu rozširuje – “tvorí”. Povedal, že miesto “na povrchu” by som mala ísť “dovnútra”.
Zasa som sa nechytala. Nevedela som si predstaviť, čo odo mňa žiada. Ani tie “udalosti”, ani to “dovnútra”.
Prišiel mi obraz. Oceán, niekde v hĺbke, všade naokolo to isté – voda, voda, voda… A odrazu došlo k pohybu v tej vode a dve čiastočky vody sa “zgrcli”.
“To je tá udalosť,” povedal Gabriel.
Neviem, ako vám, ale mne sa tuto dosť rozjasnilo. (Sú veci, ktoré sa nedajú dať do slov a toto k nim zjavne patrí.) Sme “udalosti”, čiastočky vedomia, ktoré sa (náhodne) “zgrcli” a premietli mimo seba nejaký divný priestor – ale ten priestor neexistuje… A do toho mi prišlo poznanie z jedného zo snov, kedy si osoba v mojom sne vytvorila vlastnú “minulosť”, vlastný priestor… ktorý okrem toho sna neexistoval.
A Gabriel vysvetlil, že to moje vnímanie seba ako “nalepenú” na ňom, je presne takto vytvorený “priestor” jednej “udalosti” – mňa. Že v podstate som v ňom úplne rozpustená a nemám hranice, tak ako ani on nemá hranice voči zvyšku.
Ups. 😕 Keď toto niekto povie blondínečke, čo myslíte, čo napadne blondínečku?
“Ty, Gabriel, ale potom keď ste ma vzali “za hranice vesmíru”, za aké hranice ste ma to vlastne vzali?”
Začal dlhý a zmätený diškurz o tom, že som tam vnímala tiež tvary, hoci podľa jeho opisu tam žiadne tvary nemohli byť. Na to mi povedal, nech sa v duchu prenesiem do tej situácie znova a nech si ju znova prežijem. Ako som s tým naokolo komunikovala? Zamyslela som sa, vrátila som sa do toho okamihu a odrazu mi bolo jasné – mala som pocit. Pocit čierneho, pocit ťažkého, pocit svetla, pocit istého pohybu… a moje vedomie to pretváralo na obrazy.
“Udalosti,” usmial sa Gabriel. “Niečo sa dialo oproti tomu, keď sa nič nedialo.”
“A Otec? Boli sme za hranicou Otca? Má Otec vôbec nejaké hranice?”
“Isteže má Otec hranice! Ale nikto z nás sa nedostane za hranice Otca. Sme súčasť Otca. Na to, aby si vnímala hranice Otca, musela by si byť väčšia ako Otec.”
To ma zaklincovalo s pocitom, že práve som sa dozvedela čosi priepastne dôležité, ale vôbec tomu nerozumiem a nemám to do čoho zaradiť, pretože táto mozaika pozostáva zatiaľ akurát z tohto jediného kamienka.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
“Isteže má Otec hranice! Ale nikto z nás sa nedostane za hranice Otca. Sme súčasť Otca. Na to, aby si vnímala hranice Otca, musela by si byť väčšia ako Otec.”
Toto ma dostalo.
Páči sa miPáči sa mi
Niečo v tom je, nejaké poznanie… ktoré je pre mňa zatiaľ nedostupné, ale viem o ňom, že sa tam skrýva… mám pocit.
Páči sa miPáči sa mi
Ja to neviem vysvetliť, iba to cítim a asi toto je skutočné Gabrielovo posolstvo, Informácia s komplexnou percepciou. Akoby hovoril s tebou a díval sa na mňa, sila! 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 To poznanie môže byť podobné, ako keď si ponoríš hlavu pod vodu prvýkrát, otvoríš oči a budeš mať pocit, že to, čo vidíš je nejaké rozmazané a pri tom tekuté a omýva ti to tvár … 😀 No a na základe tohto pocitu niektorí usúdia, že bude dobré sa vo vode kúpať a čas od času si aj osviežiť tvár, zatiaľ čo pre iných to bude ezoterický zážitok, ktorí sa už neodvážia zopakovať, ale napíšu o ňom jednu – dve knihy 😉 . Jedno aj druhé je pre niečo dobré 😀 .
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Asi by som sa pretvarovala, keby som napísala, že ti rozumiem, Nik… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Toto som trocha prehliadol – keď si spomenieš na Dona Juana a body spojenia, ktoré im dával nájomník ako dar – ku každému z nich im musel vysvetliť nielen to, ako sa doň dostať, ale aj ako sa v ňom udržať a čo vnímať.
Čiže aj ty, keď si bola v bode spojenia ako píšeš (nalepená …), vnímanie a uvedomenie si vecí sa týka inej paralelnej reality ako tej, v ktorej si teraz. Preto ak na ňu použiješ vysvetlenie a spájanie súvislostí z tejto našej (prvej pozornosti), ďaleko sa nedostaneš a ostane ti len pocit užasnutosti z neznáma 😉 .
Páči sa miPáči sa mi
Ja som si na tento clanok spomenula ked som kukala laserovu show. Videli sme bratislavsky hrad, dietatko si pustalo sarkana a co ja viem co ake este veci, ale v skutocnosti to neboli ziadne veci, ale v len suhrn bodov, ktore zasvietia v takej chvili a na takom mieste nasledne za sebou, ze to vyzera ako beziace dieta. Cize to zasvecovanie a zhasinanie sa da skor vnimat ako udalost ako vec. Takto mi sedi aj to co ti vravel Gabriel.
Páči sa miPáči sa mi
inak bohvie ci by sa dal vytvorit bod spojenia aj s takouto umelou realitou, povedzme sa presunut do nejakej pocitacovej hry…co mysliete?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nema problema. Ide to.
Páči sa miPáči sa mi
A nemohlo by to byť o vibráciách? Zdroj má tie úplne najvyššie vibrácie a my sa tam možno ani nikdy “nedovybrujeme”, takže ho vlastne ani neuvidíme 😦 Takto to chápem ja. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Neira
Ako zvoní veľký zvon? Ako zvoní zvonček? Čo myslíš, kde som?
Páči sa miPáči sa mi
Nechci, aby som ti povedala, kde si ja myslím, že si.
Páči sa miPáči sa mi
to nevyzerá moc múdro 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ale ja som nikdy netvrdila, že som moc múdra. Som múdra presne tak, ako práve teraz potrebujem byť 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Z ďalekej budúcnosti, bez formy a predsa tvoriaci, prišli ako učitelia detí človeka. Navždy sú oni živí, ešte nie v žití, nespútaní životom a ešte slobodní od smrti. Vládnu oni navždy svojou nekonečnou múdrosťou, pútaní a predsa nespútaní s temnými Sieňami Smrti. Život oni majú v sebe, ktorý dosiaľ nie je životom, slobodní od všetkého sú VŠETKÉMU Pánmi.
Páči sa miPáči sa mi
vidíš ? Ty sa tam nedovibruješ a so mnou zostalo to kvieťa .. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Čikitez, prepáč, ak som sa ťa nejak dotkla svojim názorom. Bol to len názor, tak to vidím ja, nebola v tom žiadna snaha vstúpiť do cesty Sun a presviedčať ju o mojej pravde. Naučila som sa akceptovať cesty iných energií a nezasahovať, pokiaľ nežiadajú. Skús sa to naučiť, určite to zvládneš, aj keď je to ťažké. 🙂 Ešte raz sa ti veľmi ospravedlňujem a posielam veľa svetla 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 Hehe, takže som to mala vnímať ako “snahu vstúpiť mi do cesty”? Nedošlo mi… sorry, nabudúce sa už istotne napaprčím. Čestné klamárske. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Tak prečo to negatívum, “Nedovibrujeme” ? 😀 Vyzerá to ako silné negatívne a bezradné konštatovanie. Pripadá mi to ako príbeh troch lienok, ktoré súťažili o to, ktorá dokáže vyliezť na vysokánsky strom a odtiaľ odletieť. Všetci v hľadisku kričali, že to žiadna nedokáže. Ale jedna to dokázala. Keď sa pýtali okolostojaci, ako je to možné, tak dostali jednoduchú odpoveď.
Tá, čo to dokázala, je hluchá 😀 Všetko si človek tvorí svojim myslením a presvedčenie sa stáva pravdou.Čiže o čomkoľvek som presvedčený, to mi príde do života…taká je moja pravda mysle 😀
Vždy budem odpájať negatíva 😀 Preto som tu. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Aha, tak uz chapem “nedovibrujes” ale furt nechapem “kvieta”
Páči sa miPáči sa mi
Ako vyzerá čakra, čo máš nad hlavou? Ako vyzerá kvet života? 😀 Hľadáte vonku? hi hi hi … No a ja som v každom živom 😀 Sedem pánov spomínam 😀 Untanas, quertas, čietal, gojana, huertal, semveta, ardal. 😀 Sedem Archanjelov a stále pozeráte do neba 😀 Všetko o čom premýšľate sa prejavuje v čakrách a potom na tele. Každá choroba má pôvod vo vašich traumách, neodpustení, postojoch, presvedčeniach … atď atď 😀
Páči sa miPáči sa mi
aha, to je korunna cakra, ok, dakujem za vysvetlenie. Vidis, keby si nehovoril furt v hadankach ani my by sme nevyzerali az taki sprosti 😀
Páči sa miPáči sa mi
v hádankách preto lebo keď poviem Ježiš Kristus, tak nikto nečíta ďalej … povie si, tak toto poznám a prísne sa drží Biblie a nevybrdne z vlastných hraníc 😀 ale, keď poviem Judášové evanielium, tak to už veľa ľudí spozornie 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Alebo úplne vypne. Ak niekto nehovorí na rovinu, nemám pocit, že mi chce niečo povedať – a nečítam. Príliš si vážim svoj čas, než aby som ho trávila domnievaním sa. Nie som detektívna agentúra… A preto ma vo väčšine komentárov okamžite strácaš. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vieš Helar… tá hádanka zo zvončekmi je jednoduchá..veľký zvon zvoní silno a nízkym tónom ..jeho vibrácie sú nižšie a sú počuť ďaleko. Malý zvonček zvoní slabo, ale vibrácie sú vysoké a každá prekážka je problém pre jeho počutie. Čím vyššia vibrácia, tím menší zdroj vibrácie. a aby kvet života mal vysoké vibrácie a aby sa šírili všetkými smermi, má veľa malých okvetných lístkov z ktorých má každý vlastnú vibráciu ..anjelská hudba 😀 S tím “nedovibrujeme” Je to ako s Arabom, ktorý túži po lepšom živote a utečie do inej krajiny, ale nezbaví sa svojich náboženstiev a chce prerobiť aj tú inú krajinu na takú istú, ako je tá z ktorej ušiel… hi hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že čo sa týka akustických vlastností zvonov s tebou celkom nesúhlasím. Dosť závisí od sluchu, aký máš. Vysoké zvuky počuť lepšie ako hlboké tóny. Navyše sa k tomu pridáva jedno – neviem, či aj u zvonov, ale u tibetských misiek je to tak, že majú jeden základný tón a potom k nemu harmonické tóny, niekedy aj cez niekoľko oktáv. Čiže aj to, čo počuješ ako hlboký zvuk, má na sebe “navesené” vysoké harmonické tóny, a to, čo počuješ ako vysoký zvuk, rozvibrováva aj tóny, ktoré sú zastúpené v hlbokých oktávach. Preto je v podstate jedno, akú tibetskú misku použiješ na vyvažovanie čakier, hoci sa predávajú tibetské misky extra na každú čakru – ale veď kšeft je kšeft, ta ňe? 😛
Tomu s tým Arabom nerozumiem. Možno “lepší život” preňho znamená inú krajinu, nie iné náboženstvo… Vieš, oni tam majú dosť sucho a prašno a možno už len mal plné zuby prachu. Pričom si uvedomujem, že zasa som na tvojom vyjadrení videla najprv tie nedokonalosti a až potom tú ochotu byť konkrétny… ale to už je moja rozvojová potreba. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dám ti doviesť na dvor bubon o priemere 1m a som zvedavý kto ti povie, keď naň budeš bubnovať, že počuje zvonček. 😀
Páči sa miPáči sa mi
…krásna skúsenosť, pekný článok a to navzdory tomu že ako hovoríš, niektoré zážitky sa takmer nedajú slovne vyjadriť. Ja si napríklad vznik hmoty predstavujem ako akúsi kondenzáciu – ako keď molekuly v pare znížia svoje kmitanie a zrazu sa objavia kvapky vody. Podobne by to mohlo byť aj s našim vedomím – niektoré čiastočky jednotného vedomia postupne znižujú úroveň svojej vibrácie, začnú sa zliepať, výsledný útvar nadobúda hranice voči zvyšku až do zdanlivej individuality – rodí sa JA. Alebo ako keď varíš omáčku a sleduješ ako ti hustne v hrnci. A teraz ma napadlo ( tak toto nie je odo mňa pekné, na toto fakt nie som hrdý, ale aj tak mám nutkanie to napísať :o)))), že zatiaľ, čo niektoré zhluky individuálneho vedomia okolo nás sú krásne hladko vymiešané, iné sa fakt doslova zgrcli, aby som použil tvoj výraz, asi sa “kuchár” na chvíľu pozabudol :o)
…ale úplne ma dostala tá myšlienka s hranicami Otca. Už samotná predstava priepastne rozľahlého Univerza sa natoľko vymyká akejkoľvek našej zmyslovo merateľnej skúsenosti, že idea dať tomu hranice a potom urobiť ďalší krok za túto novú oponu hraničí zo šialenstvom ( alebo genialitou ? :o) .
V mojej hlave táto predstava dozrela :o)) do podoby akéhosi megafraktálu jak na úrovni hmoty ( kde jeden atóm je základom pre celý vesmír, ale súčasne je vesmírom sám o sebe zloženom z množstva ešte menších čiastočiek. ), tak na úrovni vedomia ( kde každý z nás je malinkou omrvinkou, väčších a väčších celkov až po ( zdanlivé ?? ) absolútno, ktorému hovoríme napr. Otec. Ale keď tento má hranice, tak potom on sám je zároveň malinkou odrobinkou, ktorou začína ďalšia úroveň fraktálu a naopak každý z nás je zároveň Otcom pre nekonečný, bezbrehý “mikrosvet ” ukrytý v každom človeku.
Páči sa miPáči sa mi