Eprakone – ezoterika a spiritualita

V noci som bola za Gabrielom. Potrebovala som pomoc. 😳

Ale najprv pekne od Adama… Včera sa tu objavil niekto, kto sa dosť neláskavým spôsobom “hodil o zem”. Prišiel ako Takobium a jeho komentáre si môžete prečítať tu a tu. Keďže ho/ju systém odhalil ako “niekto nový”, išlo to najprv na moderáciu. (Vďaka za toto nastavenie. To by ste si tu čítali onakvejšie hovadiny!)

Keď som to pozerala v maili, rozosmiala som sa. Pubertálne výlevy… Slová, ktoré boli oplzlé (hoci moja definícia oplzlého sa asi už dosť rozchádza s tým, čo za oplzlé považuje mladá generácia), som vyhviezdičkovala – a tým to pre mňa zhaslo. Keď niekto chce urobiť zo seba blbca, kto som ja, že by som mu v tom bránila? 😛

Večer som si znova pozerala komentáre a narazila som na Matrioshkinu odpoveď. Z nejakého dôvodu sa ma dotkla (nie v tom nepríjemnom zmysle) natoľko, že som jej išla písať svoje vysvetľujúce stanovisko. Potom som sa zarazila, či je to naozaj také zaujímavé, aby sa o tom písalo, pripomenula som si, že o čom premýšľam, to posilňujem, a nenapísala som nič. Ale od toho okamihu to vo mne nejako zostalo.

Šla som spať a zistila som, že nedokážem zaspať. Stále mi to behalo po rozume… Napadali ma desiatky ironických spôsobov (irónia je pasívno-agresívny prístup, takže si nepotrebujeme bublať), ako sa dalo zareagovať. Napríklad “ak by sa ti podarilo zohnať desať černochov a zaplatil by si im, len čo by ma zhliadli, vrátili by peniaze späť a zdrhali, kade ľahšie” a podobne. Ale fakt zostával, že som sa tým zapodievala naďalej.

A došlo mi aj čosi celkom iné. Dotyčný má IP priradenú Martinu. Ako počítačový laik neviem presne, čo to znamená, ale pre mňa “je z Martina”. Tam nikoho nepoznám. (No dobre, poznám, ale ten je v podstate veľmi zlatý a jemný človek.) Potom som si uvedomila, že ak by bol až taký nový na stránke, prečo ma teda oslovuje Helar, hoci už vyše dvoch rokov vystupujem ako Sun Belangelo a hovorí to aj článok? Že by niekto z mojej minulosti, pod iným nickom? A potom tá surová sprostosť, ale vyvinutá detailná fantázia a latinské názvy slov, na ktorých sa dalo skutočne zgustnúť… Uvedomila som si, že si nie som istá, či náhodou nejde o ženu, ktorá píše menom muža. Alebo o pubertálneho katolíka.

Potom mi prišlo niečo iné – Nik nás kedysi viedol k tomu, ísť na energetickú úroveň celej transkacie (“výmeny názorov”). Pozrela som si energiu situácie – a zachytila som v nej ani nie vývrtku, ani nie bes, ale humor… alebo aspoň zlomyseľné potešenie.

Zostala som bezradná. Miesto toho, aby som to pustila z hlavy ako podvečer, omieľala som to tam dookola. A keďže viem, že hoci neverím v silu zla, nemôžem si byť istá, že myslením na nechutné odporúčania si do života nepriťahujem nejaký problém, o ktorý práve teraz nestojím. Urobila som si ochranný štít “pre každý prípad”, potom som pochopila, že “pre každý prípad” značí, že danú možnosť pripúšťam, a bola som zasa mimo. No a tak som urobila jediné, čo mi napadlo – išla som sa spýtať Gabriela.

Ten “chlap” je fakt mozog. Hneď mi vysvetlil, že moje obavy sú blbosť a vznikli len preto, že som sa pomaly presunula do zóny, kedy veci pre mňa prestávajú byť jednoznačné a už nežijem v priestore “svätých právd”, ale “možností”. Že preto cítim znepokojenie, lebo neviem odhadnúť, nakoľko spoľahlivo odhadujem situáciu. (Ľudia, dávať tieto veci do slov je žúžo. 😉 ) Že nič nepriťahujem ani nepripúšťam.

“Ale prečo to potom neviem dostať z hlavy?”

“A odkedy to nevieš dostať z hlavy? Lebo tvoja prvá reakcia bola intuitívna a správna, ale potom sa tvoj postoj zmenil.”

“No, myslím, že keď som čítala Matrioshku.”

“A prečo?”

“Pretože ona to vzala vážne. Ja som dovtedy všetko brala ako hec a zarazilo ma, že ona to berie vážne. Ona je taká “moja” energia. Zaskočilo ma to.”

“Aha. A čo to je potom?”

“Že by… závislosť na tom, čo si myslia iní?”

Prišiel taký ten láskavý úsmev, ktorý má génius, keď vidí, že myš konečne po týždni blúdenia našla svoj syr: “Presne.”

A potom to začalo. Prečo sa cítim závislá? Zrejme je to nejaká skúsenosť z detstva (tu mi prišlo, že potrebujem spracovať článok o mozgových vlnách). Detský mozog nemá nijaké kritické bariéry a nasáva všetko, čo zachytí, a robí si z toho presvedčenia. Že by moji rodičia? Nešlo mi to do hlavy. Gabriel bol toho názoru, že by to mohlo byť niečo také triviálne, že si to dnes už nepamätám – že som mala nejaký názor, niekto dospelý mal iný názor, ja som si urobila po svojom a nakoniec sa ukázalo, že dospelák mal pravdu. A odvtedy behám po svete zneistená svojím odhadom a riadim sa tým, nakoľko mi iní schvaľujú môj postup.

Ako mi to vysvetľoval, prišla mimovoľná spomienka na opatrovateľku, ku ktorej ma dávali, než som šla do škôlky. (Varievala konské mäso.) Situácia neprišla, ale bol tam obraz a ja som vedela, že Jeho Gabrielstvo má zas raz pravdu.

Kým som mala vlastnú hlavu, bola som v pohode. Len čo sa ozvala Matrioshka, pre mňa osoba vysoko dôveryhodná, a zhodnotila situáciu inak, začala som pochybovať o svojom odhade.

Pýtala som sa Gabriela, čo s tým. Nič, odpovedal. Stačí, že si ten vzorec už uvedomuješ. Len čo príde nabudúce, budeš vedieť, o čo ide – a nebude mať nad tebou silu.

🙂 Síce je to moja osobná lekcia, ale možno si niekto z vás vyberie z toho niečo pre seba, takže čítajte – a ja idem pomojkať svoj syreček. 😉