Mám za sebou jeden veľmi podivný (a zábavný) channeling. Odvinul sa od toho, ako vnímam Večnosť – a že prečo je fialová. Môj spirituálny učiteľ Vabu mi odpovedal, ale moc múdra z toho nie som:

Duša Univerza má fialovú farbu. Nejedná sa o substanciálnu homogenitu, ale ide o štruktúrovaný objem. Nedokonalé ľudské oko to vníma ako semišový povrch, aj keď v skutočnosti ide o vlákna poznania.

Pri rýchlom pohybe pozorovateľa ten priestor dilatuje, ale iba v jednej dimenzii, v ostatných nie. Presne to jednodimenzionálne stlačenie generuje výzor, ktorý nedokonalému ľudskému vnímaniu prichodí ako mančester.

Pri zastavení jednorozmerná dilatácia ustane a povrch je opäť semišový a vlákna poznania interagujú naďalej a vyrábajú nové poznanie.

Priznávam, z toho celého rozumiem akurát semiš a mančester a viem, že na mostoch sa robia “dilatačné” špáry. Ale ako mi to vychádza, tak Večnosť je fialová, pretože pozostáva z podstaty Univerza (moja verzia “duše Univerza”) a tá pozostáva z vlákien poznania, ktoré sa javia raz tak a raz celkom inak. Možno je aj poznanie fialové… Moje poznanie premenilo semiš na more a nebo a mančester na skaly a pláž, ale teraz naozaj neviem, či som tým vyrobila nové poznanie, alebo mylne interpretovala… 😕