Priznám sa, som skôr hysterická ako historická 😉 , a tak som o Ra vedela len toľko, že to je egyptský boh slnka (=kedysi som lúštievala krížovky). Keď som začala channelovať a ešte sa mi na kyvadlo tisli všelijaké energie, bez ktorých som mohla byť, dohodla som si kódy aj s Gabrielom, aj s Otcom. Tie kódy som nikdy nemyslela (aby si ich geinveniská nemohli stiahnuť z mojej hlavy), ale vždy som ich len pasívne absorbovala. Gabriel si vtedy so mnou dohodol kód “sun” a Otec “ra”. Keď som sa ho pýtala, ako ho mám volať, povedal, že Ra.

Bolo mi divné, že Otec sa tituluje ako egyptský boh slnka, ale nerozoberala som to. Chce byť Ra – bude Ra. To bolo niekedy v roku 2008. Odvtedy bol len “Otec” a Ra som brala ako nejakú zvláštnosť, s ktorou som si nevedela nič počať.

Až dodnes. Pred chvíľkou som si pozerala fejsbúk a bola tam fotografia skaRAbeovitého náRAmku faRAóna Tutanchamóna. A pri nej komentár, že skarabeus bol považovaný v Egypte, pretože sa zjavoval akoby z ničoho, ako boh Khepri, čo je aj iné meno pre boha Ra, ktorý stvoril sám seba z ničoho…

A odrazu to zakliklo – meno dostalo nový význam. Otec stvoril sám seba z ničoho. Najprv bolo Nič, potom bol Otec a stvoril zvyšok. Tao stvorilo Jedno, Jedno stvorilo Dve, Dve stvorilo Tri a Tri stvorilo všetko ostatné a nesie na pleciach Jin a objíma Jang (Tao Te Ťing, 42) 🙂

Nič stvorilo predstavu, v ktorej má svojho avataRA.

Aha… “Jedno.” A už aj chápem, prečo mi pri meditácii vždy vyhadzuje obrázok oka. A vlastne aj toltékovia skákali do akéhosi oka… 😕

Ra. Tak nech mu to vydrží. Ten mužský rod… ten som prebrala od Gabriela. Možno tušil, že nič iné ako chlapa by som nepočúvala. 😉