Vždy budú na svete ľudia, ktorým sme sadli, a ľudia, ktorí nás skutočne “nemusia”. Nie je to naša vina – ale rovnako to nie je ani ich vina! Je to “vina” situácie – v jednej situácii sa zišli tí, ktorí sa navzájom nepodobajú, ale sa dopĺňajú.
Keď sa navzájom podobáme, sme si sympatickí. Keď sa dopĺňame, o tom, nakoľko sympatickí si budeme, rozhoduje tá časť, ktorou sa vzájomne prekrývame, ktorú máme spoločnú. Ak však naše hodnoty spočívajú celkom mimo nej, len ťažko k sebe budeme hľadať cestu… Ten druhý bude pre nás nezrozumiteľný a tak urobíme to, čo robíme vždy, keď niečomu nerozumieme – premietneme do toho svoje najtemnejšie obavy a podozrenia.
Sme, čo sme. Sme takí preto, že nás svet presne takých potrebuje. Neznamená to, že nikdy nebudeme viac alebo niečo iné – ak v sebe cítime ten tlak, máme pre to schopnosť. Ale ak na nás tlačí okolie tým, že nás neprijíma takých, akí sme, ak nás kritizuje alebo ohovára, to ešte nevypovedá vôbec nič o našej schopnosti posúvať sa ďalej… Vypovedá to len o veľkosti ich nepochopenia a strachu z nás.
Ak nám prekáža, že niekto iný nevníma našu skutočnú hodnotu, môžeme sa pokúsiť ukázať mu ju cez jeho vlastné hodnoty. A ak ani to nejde, urobíme lepšie, ak sa prestaneme vyskytovať v jeho príbehu a nedovolíme ani, aby jeho nechápajúci príbeh o nás negatívne ovplyvnil náš vlastný príbeh o nás. 🙂
P.S.: Ale ak to je tak, že nás rozčuľuje, ak niekto iný nevníma našu hodnotu, tak sa potrebujeme sami seba spýtať: sme si skutočne istí, že tú hodnotu máme? 😛 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor