Na fejsbúku Roberta Betza sa objavila táto pekná úvaha:
Keď sa rozhodneme pustiť novými chodníčkami sebaobjavovania a začneme viac času venovať sami sebe, načúvať viac svojmu srdcu a nesnažiť sa ulahodiť tým druhým, reagujú naši “priatelia”, známi a partneri často ukrivdene, urazene alebo nahnevane a nezriedka sa od nás odvrátia alebo nás dokonca ohovárajú.
Naháňa im strach, keď niekto opustí “normálne” chodníčky a ide svojou vlastnou cestou. Ak sa to deje okolo teba, nebráň sa, ale ani nikoho neobracaj na svoju vieru a nebuď ani spirituálny nafúkanec a nehovor si “oni ešte nie sú tak ďaleko ako ja”.
Títo ľudia sú testy pre tvoju lásku a tvoj osobný rast. Keď ťa už nechcú poznať, akceptuj to, ale vnútorne sa od nich neodtrhni. Dovoľ v svojom vnútri, aby smeli ísť svojou vlastnou cestičkou a svojím vlastným tempom. Ak si v sebe uchováš lásku k sebe i k nim a svoj vnútorný mier v tejto situácii, zmení tvoj úsmev a tvoje vedomejšie a láskavejšie zaobchádzanie s nimi ich život. Všetky srdcia túžia po láske, radosti a pokoji.
Je to aj moja súčasná lekcia na fejsbúku, kde v jednej z toltéckych skupín panuje momentálne čosi, čo je v mojich očiach totálna “egománia”. Už som rozmýšľala, že sa odhlásim, ale sú tam aj rozumní ľudia a riešia témy, čo ma zaujímajú. A tak sa zas raz Univerzum postaralo, aby som sa kvôli tomu dobrému učila znášať to zlé… Niekedy ma ešte nutká reagovať, ale zisťujem, že každým dňom toho nutkania je menej a menej a som na to patrične hrdá. 🙂
Ale ešte asi potrvá dosť dlho, než tento stupeň tolerancie dokážem vygenerovať aj voči situáciám z mojej minulosti 😕 … Rozum už dávno chápe, ale srdce ešte stále zhľadúva kyselinu sírovú, v ktorej by pár “ksichtov” rozpustilo 😉 … Nevadí. Odpúšťam si to. 🙂










Povedz svoj názor