Hovorí sa, že raz sa Konfúcius vybral za Lao-Cem. Lao-Ce bol v tom čase už starý muž, Konfúcius bol mladší.
Lao-Ce bol takmer neznámy. Konfúcius bol preslávený. Králi a cisári si ho prizývali na ich dvory, múdri muži za ním chodili po radu. V tom čase platil za najmúdrejšieho muža Číny. Po čase však začal cítiť, že hoci je jeho múdrosť užitočná pre iných, jemu neprináša už nijaký rast. Stal sa odborníkom na pomoc iným – ale sebe pomôcť nevedel.
Tak začal potajomky hľadať niekoho, kto by mi vedel pomôcť. Obyčajní mudrci to nemohli byť – tí chodili po rady k nemu. Veľkí učenci to nemohli byť – tí prinášali svoje problémy a otázky k nemu. Ale vedel, že niekde niekto musí byť, a tak nepoľavoval v hľadaní.
Vyslal potajomky svojich žiakov, aby pohľadali niekoho, kto by mu vedel pomôcť. Žiaci sa vrátili s informáciou, že niekde žije “Starý muž”, známy aj ako Lao-Ce, “Starý majster”, čo však nie je jeho meno. Jeho meno nepozná nikto. Je to taký neznámy človek, že nikto nevie, kedy sa narodil, kto boli jeho rodičia. Žije už 90 rokov, ale stretlo sa s ním len veľmi málo ľudí, vzácnych ľudí, čo mali iné oči a iné uhly pohľadu a dokázali ho pochopiť. Bol tu len pre tých najzriedkavejších – sám úplne obyčajný človek, ale bol tu len pre ľudí výnimočnej mysle.
Keď to Konfúcius počul, vybral sa za ním. Len čo ho uvidel, pocítil, že má pred sebou muža obrovského porozumenia, obrovskej intelektuálnej integrity, extrémne logického, prosto génia. Cítil, že tam je niečo, ale nevedel to dať do slov. Bolo to neuchopiteľné, letmé – tento muž vyzeral ako obyčajný človek, ale v skutočnosti nebol vôbec obyčajný. Niečo v sebe skrýval – akýsi tajný poklad.
Konfúcius sa spýtal: “Čo hovoríš o morálke? Čo hovoríš, ako treba kultivovať nadradený charakter?” Sám moralista, považoval predstavu kultivovania výnimočného charakteru za najvyšší úspech.
Lao-ce sa zasmial a povedal: “Ak si nemorálny, len vtedy ťa zaujíma otázka morálky. A len ak nemáš charakter, len vtedy o ňom premýšľaš. Charakterný muž ani len nepomyslí na to, že nejaký charakter existuje. Morálny muž netuší, čo znamená slovo “morálka”. Tak nebuď naivný a nesnaž sa nič kultivovať. Buď prirodzený.”
A Starý muž mal takú obrovskú energiu, až sa Konfúcius rozochvel. Nedokázal ustáť jeho prítomnosť. Ušiel. Dostal strach, aký dostávame, keď sa ocitneme nad priepasťou.
Keď sa vrátil k svojim žiakom, čo ho čakali neďaleko pod stromom, neverili vlastným očiam. Tento muž predstúpil pred najmocnejších panovníkov bez známky nervozity – a teraz sa chveje, telo má pokryté studeným potom… Čo sa stalo? Čo urobil Lao-Ce ich učiteľovi?
“Nechajte ma, nech sa trochu spamätám,” povedal im Konfúcius. “Tento chlap je nebezpečný.”
Neskôr svojim žiakom povedal: “Počul som o veľkých zvieratách ako slony a viem, ako sa pohybujú. Počul som o tajuplných morských zveroch a viem, ako plávu. Počul som o veľkých vtákoch, ktoré lietajú tisícky míľ nad zemou, a viem, ako lietajú. Ale tento muž je Drak. Nikto nevie, ako chodí. Nikto nevie, ako žije. Nikto nevie, ako lieta. Nikdy sa mu nepriblížte – je ako priepasť. Je ako Smrť.”
A to je definícia majstra: majster je ako smrť. Ak sa k nemu dostaneš príliš blízko, pochytí ťa hrôza a začneš sa triasť. Zmocní sa ťa neznámu strach, ako keby si umieral.
Hovorí sa, že Konfúcius sa už nikdy k Starému mužovi nevrátil.










Povedz svoj názor