Aleš Kalina na fejsbúku napísal (a mne sa páčilo):
Chtít velké věci je super, musíte ale vědět toto:
ještě před dvacítkou jsem začal toužit po nevšedních věcech. V dobách komunismu jsem snil o vlastní továrně, představoval jsem si skvělou partnerku a kupu financí na vše, co budu potřebovat.
A jaká byla historie, když se dívám na těch 30 let zpět? Jedna firma mi zkrachovala, 5 let jsem byl sám, protože jsem si nemohl nikoho vhodného najít a když jsem našel, rozpadlo se mi to po 17 letech. Peníze se také nějaké dostavily, ale ve finále se neudržely a odcestovaly do jiných peněženek….
Dnes už vím, proč se mi mé velké sny nepovedly. Není vůbec špatné snít velkoryse, jak nám radí moudré knihy, ale jednu věc nám málokdo řekne a já si právě jí zažil dosytosti. Do svých velkých snů musíme dorůst.
Chceme-li vozit velké náklady, potřebujeme velké auto. Chceme-li vozit hodně lidí, potřebujeme velké letadlo. Chceme-li činit velké skutky, musíme vlastnit dostatek peněz.
Podobně velký život vyžaduje velkou mysl očištěnou od špatných programů.
Asi vás to překvapí, ale mám v těchto dnech pocit, že potřebuji dorůst do svých snů. Sice vím, kam se chci dostat, ale cítím, že na svoji životní olympiádu potřebuji ještě dotrénovat určité kousky.
Nebojte se velkých představ a přemýšlejte o svém životě ve velkém. Sněte si o své partnerce, práci, zdraví a financích. Pokud ale budete cítit, že se ke svým představám nejste s to posouvat, musíte do nic dorůst. Jednoduše chcete něco a nemáte na to.
Chtít skvělou partnerku je dobrá věc, jste ale sami skvělí? Chtít hodně peněz je výborná věc, ale umíte s nimi zacházet? Chtít výbornou práci a odpovědnost je potřebné pro společnost, ale jste dostatečně sebevědomí, abyste ustáli její tlak?
Jak nejlépe dorostu do osoby, se se sterou se dostanu tam, kam chci?
- Pozorováním lidí, kteří už tam jsou.
- Čtením motivačních knih,
- prací na sobě a na svých emočních nastaveních tak, abych se stal co nejvíce sám sebou s hlubokým vnitřním klidem.
Za vším stojí osobní přeměna. Chceme-li více, musíme se stát většími. Staré myšlení a povaha nikdy nepřinese nové věci, i kdybychom si je přáli od rána do večera a umeditovali se k smrti.
Možno chápem autora, čo asi týmto článkom myslel, ale vidím to aj z opačného uhla.
Kedy dorastiem do svojho sna? Keď sa zbavím svojho vedomého alebo podvedomého ALE.. To pre mňa znamená najväčšiu brzdu.
Chcem partnera, ale asi nenájdem takého, s ktorým si budem rozumieť, lebo som nedokonalá, lebo musíme spolu vydržať celý život,… chcem prácu, čo ma bude baviť, ale tá nie je dobre platená,… chcem dobre platenú prácu, ale ja v tom nie som dobrá,… chcem veľkú továreň, ale mne sa také niečo nemôže prihodiť, lebo som nešikovná … Tieto obmedzenia sú veľakrát skryté v nejakej forme nesebelásky a skôr by som pátrala po nich.
ALE sú tie naše obmedzenia, ktoré blokujú naplnenie našej túžby, keby som nemala ALE, nepotrebujem dosahovať ďalšie a ďalšie “dokonalosti”, ktoré mi chýbajú na splnenie sna. Vždy môžem takýmto spôsobom vidieť na sebe novú nedokonalosť – ja by som to nazvala vidieť ďalšiu možnosť, v tej chvíli pre mňa lepšiu, ako sa prejaviť (ináč by som sa prestala vyvíjať), ale keď Univerzum ma berie ako dokonalú práve v tejto podobe a naučím sa to aj ja bez toho aj najmenšieho ALE, vtedy môžem čerpať z tej nekonečnej hojnosti (a nemyslím len materiálnu), ktorá je tu pre všetkých.
Páči sa miPáči sa mi
.. ono tým ALE mám na mysli ešte aj naše zasahovanie. Niekde som čítala pre mňa nádhernú vetu v zmyslei: Ty povedz ČO a vesmír sa postará AKO. Našou prvotnou čistou túžbou sa začína tvorenie, už pri vzniku túžby je v nej potenciál jej naplnenia, blokneme ho vtedy, keď zasahujeme do toho AKO. A v tom vidím krásnu symbiózu našej slobodnej vôle s plynutím v prúde a nezasahovaním.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Teraz som zostala trochu zarazená tým tvojím pohľadom z opačného uhla… “Podobně velký život vyžaduje velkou mysl očištěnou od špatných programů.” Veď to je to, čo hovoríte obaja, nie? A že nečakať na to, až nám ju niekto očistí, ale čistiť sami. Aspoň ja v tomto smere chápem jeho i tvoj text.
Páči sa miPáči sa mi
Keď beriem túto a ešte niektoré iné vety aj na záver, tak áno, hovoríme o tom istom.
Ak beriem napr. vety: “Chtít skvělou partnerku je dobrá věc, jste ale sami skvělí? Chtít hodně peněz je výborná věc, ale umíte s nimi zacházet? Chtít výbornou práci a odpovědnost je potřebné pro společnost, ale jste dostatečně sebevědomí, abyste ustáli její tlak?”, tak mi z toho vychádza: nemôžem mať partnera, po akom túžim, lebo nie som dosť dobrá, nemôžem mať dosť peňazí, lebo neviem, či by som s nimi vedela dobre naložiť, nemôžem mať zodpovednú prácu, lebo nie som dosť sebavedomá…
Tam vnímam tie obmedzenia. Namiesto toho, aby som to brala naopak napr.: Dostanem dobrú a zodpovednú prácu, kde budem spokojná, ktorá ma bude napĺňať (aj napriek môjmu nízkemu sebavedomiu sa to podarí) – tým dávam väčšiu možnosť Univerzu – buď to pôjde so sebavedomím, aké mám, prípadne zažijem okolnosti, ktoré ho posilnia, alebo vďaka tej novej práci získam také, aké je potrebné…
Ak si ale poviem: nemôžem dostať vysnívanú prácu, lebo nemám dostatočné sebavedomie, tým som Univerzum zablokovala a bude čakať až dovtedy, buď kým toto obmedzenie nezruším, alebo kým konečne nebudem mať pocit dodstatočného sebavedomia – a to nemusí prísť napriek možnému vysokému sebavedomiu, lebo vždy je čo vylepšovať.
Páči sa miPáči sa mi
Teraz mi ešte trklo 😀
Ak to autor myslel tak, že máme “nesprávne” túžby a vtedy musíme dorásť, aby sa splnili – teda naplnenie túžby beriem ako náhradu toho, čo mi chýba, tak potom ho už chápem. Ak túžim po tej práci kvôli tomu, že si musím zvýšiť sebavedomie, že potrebujem dokázať sama sebe a ostatným, že na ňu mám, tak potom na ňu musím vyrásť, sebavedomie musím vydolovať najprv z vnútra, nie cez vonkajšie okolnosti.
Ale ak túžim po nejakej práci, lebo tá by ma napĺňala, vidím v nej zmysel a sebarealizáciu, môžem sa cez ňu prejaviť, tak potom mi moje nízke sebavedomie v ceste vôbec nemusí stáť
Páči sa miPáči sa mi
Aj ja to tak chápem. Mala som veľa túžob/snov, ktoré mi po ich “naplnení” nedali to čo som očakávala (dokončiť vysokú, mať partnera, deti, postaviť dom, nájsť si skvelú prácu…). Bola som šťastná, to áno, ale nie dostatočne, stále mi niečo chýbalo. Nevedela som nájsť – čo vlastne – ako ta nazvať – spokojnosť?! Túžila som po zlých veciach? Alebo som si len zle interpretovala význam slov šťastie, láska, harmónia? Kde sa stala chyba? Až keď som sa dostala viac k sebe a do seba, tak začínam chápať, že tie pravé hodnoty PRE MŇA sú vlastne niekde úplne inde 🙂 Materiálny svet je super, ale nie je to dosť!
Páči sa miPáči sa mi
duhovy motyl, staci si na tie otazky odpovedat ANO. Neviem kto iny by si mal na ne odpovedat ano ak nie ty.ja osobne by som prave teba mala ako jednu z prvych kto si mohol odpovedat ano. ty nie?ser na brzdy. TEBA sa to uz netyka. Finito, dalej. Su aj ine vyzvy, ci?
Nemusi sa menit poziadavka ked jej vyhovujes. Proste vyhovujes. nemusi to byt aby kazdy vyhovoval (aby si sa celkom urcite zmestila). Aj ked je to vyber, tak vyhovujes.niekto iny mozhno v tomto nevyhovuje a bude vyhovovat inokedy. Dont’t stress.
Páči sa miPáči sa mi
… 😀 ďakujem, Matrioshka, áno, viem si povedať ÁNO.
Možno som sa príliš rozpísala a zobrala som konkrétne príklady od autora.
Skúsim to napísať už len jednoducho z vlastnej skúsenosti: Nemusím pracovať na tom, aby som sa stala dokonalou, ale na tom, aby som uverila, že dokonalou som práve v tejto chvíli. Práve v tejto chvíli vyhovujem všetkým požiadavkám na splnenie mojej túžby, ide len o to, aby som tomu naozaj uverila (aj keby som na niektorú z množstva otázok odpovedala NIE).
Páči sa miPáči sa mi