
Dnes sa mi snival dost zvlastny sen. Bolo tam toho vela ale pamatam si jednu (asi) podstatnu cast. Sedela som na streche s mojim muzom. Neviem ci to bol moj realny muz, alebo niekto iny, ale viem ze v tom sne to bol moj muz alebo frajer alebo partner, to je jedno. Bolo to velmi vysoko mozno ako taky 12 poschodovy panelak, ale bola to sikma strecha dakej historickej budovy. A rozpravali sme sa o roznych veciach. Uplne na okraji, nohy nam viseli dolu. Bolo to prijemne, vobec ziadne pocity strachu alebo tak, akoze uplne normalka som sa citila, akoby to bolo bezne miesto na rozhovor, dolu bolo pekne prostredie, svietilo slnko, bolo leto, boli tam aj dake stromy, nebolo to mesto. Bola tam len tato budova a naokolo nic ine.Potom rozhovor skoncil a mali sme ist dolu. Objavil sa tam vysokansky vysuvaci rebrik (neviem ako, ci ho niekto pristavil ci co, zrazu tam bol). Ja som mala ist prva, ten moj muz ma este tak nejak povzdbudzoval, ze nech len idem normlne v pohodicke po tom rebriku az dolu. Zacala som zliezat bez strachu, ale len co som zisla zopar krokov, rebrik sa zrazu zacal od strechy odklanat. Ja som zacala tym rychlejsie sprintovat dolu, lebo bolo jasne ze uz padnem, tak reku aby som padala z mensej vysky. Rebrik bol uz vo vertikale a zrazu uplne zmizol. Padala som a vlastne podstatna cast zacala az teraz. Cely cas v tom vzduchu som robila vsetko mozne aby som sa dacoho zachytila, hoci len vzduchu, cely cas som bola v pohode, vobec som sa necitila s v panike, ziaden strach, bola som presvedcena, ze to nejako zvladnem (hoci bol naokolo len vzduch a absolutne ziadna sanca na zachytenie). Ked som pochopila ze sa uz nicoho nezachytim, sustredila som sa na ten dopad, snazila som sa co najviac uvolnit, aby som padla makko, aby som sa co najviac rozlozila na zemi aby som si co najmenej ublizila. Este stale som bola presvedcena, ze sa mi nic nestane, napodiv ma to padanie az akoby bavilo. Potom prisiel dopad, uplne som sa uvolnila a dopadla som velmi makko, bolest som citila len akoby z velkej dialky, uplne tlmene. Stale som bola presvedcena ze sa mi nic nestalo. No a potom to bolo akoby som si zaver uz len precitala v knizke som sa dozvedela ze nie ze sa mi nic nestalo, ale uplne som sa na kasu znicila, vsetko som si vraj dolamala, tak ze som sa vobec nemohla hybat a este som aj oslepla a tak som ostala zit. K tomuto zisteniu sa mi vynorili take pocity ze hmmm no smola velka skoda, verila som ze to bude ok. Ziadne velke zufalstvo, len akoby som prehrala v piskvorkach. Potom som sa zacala budit a prve co ma napadlo bolo toto: O boze som ja ale debil, ved ja som urobila totalne zasadnu chybu hned na zaciatku, ved ked sa ten rebrik zacal odklanat, tak som mala nie ze sprintovat dolu, vyska, ktoru som tym mala sancu zmensit bola uplne irelevantna, ja som mala praveze okamzite zacat liez spat hore, aby som ho vlastnou vahou znovu oprela o tu strechu!!!! No tak toto bolo to co som pohnojila.
Ak vas niekho napada nieco k tomu to snu, napiste mi skusim si to nejak aj s vasou pomocou prelozit, zda sa ze mi to chce nieco dolezite povedat.










Povedz svoj názor