Dnes, ako som hľadala ilustračku k dnešnému článku, ponachádzala som viacero citátov s tou istou témou. Zrejme sa potrebujem nad niečím zamyslieť. 😉 (Našťastie nie v súkromí, ale do písania knižky plne skórujú. Niekto tam hore ma má ešte stále rád. 🙂 )

OK, tu sú citáty:

“Stávame sa tým, kým sa tvárime, že sme, takže si treba začať dávať pozor na to, ako čo sa tvárime.”

“Nie som normálny.
Nechcem byť normálny.
Netvárim sa, že som normálny.
Som sám sebou.”

“Viem, aké to je, keď ťa niekto sklame. Je zvádzajúce vidieť veci tak, ako si prajeme, aby boli, miesto toho, aké skutočne sú.”

Môžeme sa tváriť, že…
Nie. Nemôžeme.”

“Niekedy sa tvárim, že som normálny, ale potom ma to začne nudiť a tak sa stávam znova sám sebou.”

“Bolesť nebolí, keď si nikdy necítil nič iné okrem bolesti.”

“Už to nemôžeš vidieť, ale ešte stále to bolí.”

“Niekedy už len to, že niekomu porozprávame o našej bolesti, z tej bolesti čiastočne uberie.”

“Najviac bolí, keď ten, vďaka komu si sa cítil včera ako niečo mimoriadne, ti dnes dáva pocit, že o teba nestoja.”

“Bolí to len vtedy, keď sa začneš tváriť, že to nebolí.”