Z fejsbukovej stránky Soulful Intentions:

Ber studený vietor ako budíček z dlhého polospánku životného programovania. Jemné postrčenie, aby si pokračoval a strhával nánosy života, kým nenatrafíš na seba, aký si, len si na to zabudol… Nechaj vietor, nech ťa zbaví energetického balastu. Cíť, ako tvoju dušu napĺňa energiou.

(Think of the cold wind as a wake up call from a long slumber of life programming. A gentle nudge to keep on going and pull back the layers of life to find the person you were all along but forgot. Let the wind cleanse you from energetic debris. Feel it energize your soul…)

Všetky tie príkoria a zlé situácie života môžeme považovať za “vietor”. Pomáhajú nám šúpať tú našu cibuľku falošných predstáv, predsudkov a presvedčení, až kým nezostane len jadro – naše skutočné ja.

Len pozor… Šupinky cibule slúžia na to, aby to mäkké v nás, naše skutočné ja, chránili. Ich zlupovanie je bolestivé.

A preto – ak to nebolí, nebola to šupinka. 🙂 Sorry, ale je to tak. (Ovšem… vzniká otázka: ako definujeme “bolesť”? 🙂 )