Eprakone – ezoterika a spiritualita

Na FB som našla citát Deepaka Chopru, ktorý je celkom dobrá pomôcka vedieť rozlíšiť, kedy nám niečo diktuje ego a kedy ide o hlások našej duše:

Budem spochybňovať svoju motiváciu pri robení rozhodnutí. Motivácia ega sa vždy zakladá na nutkaní kontrolovať, na potrebe bezpečia a potvrdenia zo strany iných. Skutočné ja je vždy motivované láskou a mierom.

(I will question my motivations in the choices I make. The egos motivation is always rooted in its addiction to our control, security and approval. The true self is always motivated by love and peace.)

Okej, tú tretiu vetu si odpustím, pretože zasa operuje s “láskou” a “mierom”, čo sú slová, ktoré si každý definuje po svojom. Ale tá snaha kontrolovať, potreba bezpečia a potreba “zapadnúť” sú všetko veci, ktoré sa spájajú s vnímaním sveta ako nepriateľského, nebezpečného miesta, kde všetko je potenciálne proti nám a silnejší vyhráva. Cítime sa zraniteľní a tak nastupuje naše ego, aby nás ušetrilo bolesti. Nanešťastie, pôsobí nám tým bolesť ešte väčšiu – nenápadnejšiu, ale trvalú.

Ja som bola odjakživa fanatický kontrolovateľ. Doviedla som kontrolu k absolútnej perfekcii. A potom som narazila na anjelov a pokúsila som sa kontrolovať ešte aj ich. Ako to dopadlo, to si viete každý predstaviť. (OK, z článku pre mňa sa touto vetou stáva článok pre vás. Prežijem. 😉 )

Vzdať sa kontroly značí automaticky čeliť svojim rôznym strachom. Zistila som, že to nedokážem, kým sa nevzdám očakávaní. Na seba, na situáciu, na seba v danej situácii. Len čo som nič nechcela dosiahnuť, začalo byť všetko jedno a môj strach vystriedala zvedavosť pozorovateľa.

A myslím, že tú tretiu vetu s jej láskou a mierom si  nahradím “uvoľnená zvedavosť” a “dychtivá zvedavosť”. Proste sa kuknem, čo z toho vylezie, a keď sa mi to nebude páčiť, ešte stále to môžem vziať kýblikom po hlavičke. 😛 Aj takto môže vyzerať “mier” v mojom podaní. Možno pri tom budem naozaj cítiť aj tú “lásku” – sympatiu s pozorovaným… len proste sympatické pozorované schytá kýblikom. Alebo hrabličkami. Proste niečím, čo bude po ruke. A ak to bude kvetina, budem musieť tĺcť o kus dlhšie, ale svoje dosiahnem – ak nejaké “svoje” ešte bude existovať. 😉