Nezvyknem mávať nočné mory. Aj v časoch najväčšieho stresu alebo nepokoja býva pre mňa spánok skôr útočiskom a oddychom, nie únavným alebo úzkostným zážitkom. Zopár razy som však nočné mory mala, väčšinou ma niekto naháňal alebo ma chcel zabiť. Občas som aj v sne zomrela a hneď na to sa prebudila. Tieto sny asi mávame všetci a sú výsledkom denného stresu a ventilovania nášho podvedomia.
Pred rokom a včera v noci som však mala istý zážitok, ktorý si viem zatiaľ vysvetliť dvoma spôsobmi a vcelku sa obávam jeho zopakovania.
Oba razy mal zážitok niečo spoločné – odoberanie energie neznámym útočníkom v polobdelom stave.
Prvýkrát sa mi to stalo začiatkom minulého roka na služobnej ceste. Išla som spať po prvýkrát v neznámej hotelovej izbe, podotýkam v kľude, v triezvom stave a s nie príliš naplneným bruchom 🙂 Zobudila som sa s tým, že na mne niekto leží. Ťažký chlap, ktorý mi niečo mrmlal do ucha, v neznámom jazyku. V izbe bolo šero a ja som sa mu nevedela pozrieť do tváre – mala som ju otočenú nabok doprava a pozerala som sa na závesy a radiátor pod oknom hotelovej izby. Nemohla som ani kričať, snažila som sa brániť, no bol príliš ťažký a blokoval moje ruky aj nohy svojim telom.
Cítila som ako zo mňa berie energiu, unikala zo mňa ako z deravej nádoby. Už som bola dosť zúfalá, tak som začala v duchu volať Boha a archanjela Michaela. Nerobím to v bdelom stave bežne, ale tu mi to napadlo ako jediné riešenie. Zrazu som sa zobudila druhýkrát – pravdepodobne v realite – s hlavou doprava nabok a pohľadom na závesy a radiátor pod oknom. Chlap zmizol. Bola som tak popletená, že som išla skontrolovať dvere, či sú zamknuté a rozmýšľala som, či zájdem na hotelovú recepciu. Asi by mi však buď zavolali psychiatra, alebo by ma dali otestovať na drogy… Tak som išla späť do postele, ale už som nezažmúrila oči.
Zážitok s tým chlapom sa už nezopakoval, ani v čase najväčšieho stresu, keď som dlho minulý rok ležala v nemocnici. Opäť by som rada podotkla, že mám vzťah a uspokojivý sexuálny život, takže ma v snoch chlapi bežne nemátajú 😉
Včera v noci sa stalo niečo pocitovo podobné. Zobudila som sa na svojej posteli, opäť s hlavou doprava nabok a so strašnou bolesťou v pravej ruke, v dlani. Pozrela som sa, čo ma na nej tak bolí a videla som dve čierne, strapaté štvornohé zvieratá ako na mňa pozerajú s vycerenými zubami a ťahajú cez ranu na ruke energiu. Vyzerali ako škaredé fretky krížené s líškou, s dlhou štíhlou papuľou. Prvé, čo mi napadlo bol strach o našu malú dcérku – hneď som sa však v hlave uistila, že leží po mojom ľavom boku a tak ju chránim vlastným telom.
Pokúšala som sa na tie zvieratá zakričať a odohnať ich. Nešlo to. Tak som na ne začala pazvukmi hučať “odíď, zlo” a opäť som začala oslovovať Boha. Zrazu zmizli. Ja som otvorila oči do reality, s hlavou doprava nabok a so srdcom búšiacim od strachu. Na ruke som si neležala, ani netrpím žiadnymi bolesťami, neurologickými problémami, ničím. Ruka ešte pobolievala, neviem od čoho.
Mám dve vysvetlenia, aj keď je ich možno aj viac. Jedným je, že to boli nočné mory, kedy som v polospánku, polobdení, mala uvoľnenie nejakého podvedomého stresu. Telo mi možno dáva signál, že potrebujem dobiť energiu a byť viac v kľude. Možno ma upozorňuje na nejaké nebezpečenstvo súvisiace so zdravotným stavom. V porovnaní s nočnými morami toto však bolo pocitovo niečo úplne iné. Tu som si bola akosi istá, že to nie je sen… Bolo to príliš reálne, s detailami izby, ktoré sedeli, rovnako som si videla ruky a neboli tam žiadne nezrovnalosti, alebo bežné snové “haluze”.
Druhým vysvetlením je, že som v noci prichytila niekoho alebo niečo pri energetickom útoku. Ani som sa tak veľmi nebála, ako som skôr bola nahnevaná, že mi tú energiu berú.
Stalo sa vám niečo podobné? Je to len nočná mora? A ak nie, ako sa dá proti tomu chrániť
To sa divim, ze si si trufla na polosamotu, ja by som sa pototo od strachu, aj so psikmi. Ja som sa asi doteraz nevysporiadala s jednym zazitkom a to ked sa jeden blizky chlap v mojom detstve chcel pomstit mojej mame cezo mna; tak drzal mojho milovaneho psa z balkona na piatom poschodi a vyhrazal sa, ze ho vyhodi. Plakala som tak, ako nikdy a prosila som ho, aby to nerobil. Je az zarazajuce, akymi invencnymi sposobmi si ludia dokazu ublizovat.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor