Slovo „musím“ je dnes veľmi obľúbené. Neviem prečo, ale spoločnosť si na neho zvykla a akceptuje ho s uznanlivých chápaním. Vyjadruje napätú nutnosť, vyvoláva v nás stres. Často ho používame na obhajobu pred inými, alebo pred samým sebou.
Ako by sme hovorili: “musím to a ono…nemám čas…som veľmi dôležitý človek, lebo mám zodpovednosti…”
A zároveň pocity, ak nutnosť nenaplníme: “keď to nespravím, o niečo prídem…” Je to naozaj stres a obavy.
S častým slovom „musím“ v slovníku sa nežije ľahko. Život je s ním naopak ťažší. Berie nám čas, priestor, slobodu, definuje záväzky, ktoré sme si vzali na hlavu väčšinou sami alebo ako obraz toho, kým chceme byť podľa mienky iných (alebo aj samých seba).
Keď sa zamyslime nad tým, čo najčastejšie „musíme“ (napríklad si urobíme taký zoznam), a okrešeme z neho to, čo vlastne chceme- len to nazývame ako nutnosť , a odstránime to, čo nechceme a nepotrebujeme, koľko toho vlastne zostane? Pravdepodobne málo, alebo nič. 🙂
Vymazať slovo „musím“ zo svojho prejavu a myslenia môže mať a predpokladám, že aj má, veľmi pozitívne dôsledky na našu psychiku. Odstráni stres, ktorý si sami vytvárame. Tento výraz sa dá tak ľahko nahradiť „chcem“ alebo „potrebujem“. A zrazu budeme mať pocit väčšej vnútornej slobody a pokoja.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor