Nový citát z Walking My Talk:
Obvykle je naša potreba uniknúť nepríjemným pocitom taká veľká, že si nedáme ani čas na to, aby sme zistili, z čoho tie pocity skutočne pochádzajú. Predpokladajme, že niekto na našu pomoc zareagoval nevďakom, že náš partner nám neopláca naše city alebo že kolega alebo nadriadený nás sústavne znevažuje alebo podkopáva našu sebadôveru.
Tieto veci zraňujú a naša inštinktívna reakcia je okamžite im v mysli uniknúť tým, že sa začneme brániť, obviňujeme toho druhého alebo jednoducho uzavrieme svoje srdce. Žiaľ, táto rýchla reakcia nám nedáva možnosť pozrieť sa, čo sa v našej mysli skutočne deje. — Geshe Kelsang Gyatso, “How to Solve Our Human Problems”
(Normally our need to escape from unpleasant feelings is so urgent that we do not give ourself the time to discover where these feelings are actually coming from. Suppose that someone we have helped responds with ingratitude, or that our partner fails to return our affection, or that a colleague or boss continually tries to belittle us and undermine our confidence.
These things hurt, and our instinctive reaction is to try to immediately escape the painful feelings in our mind by becoming defensive, blaming the other person, retaliating, or simply hardening our heart. Unfortunately, by reacting so quickly we do not give ourself the time to see what is actually going on in our mind.)
Bobrík mlčania (ne-konanie) mi zaberá. Práve preto, že som si zatrhla možnosť reagovať (rýchlo či pomaly), núti ma to skúmať samotné nutkanie reagovať. Dozvedám sa. A čím viac sa dozvedám, dozvedám sa aj to, že som vôbec nebola “neschopná” a “vadná” ja. 😛
Vedľajší produkt tohto uvedomovania si je aj poznanie, že pravdepodobne už chvíľku po toltécky “vidím”.
Sun Belangelo, klobúk dole. Len, prosím ťa, nespyšnej – máš k tomu sklony. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre monilisas Zrušiť odpoveď